V 37 bodoch je zahrnuté takmer všetko, čo by mal moderný web spĺňať, aby nebol viditeľný len pre určitú skupinu ľudí.
Mnoho používateľov nedokáže interpretovať, vzhľadom ku svojmu hendikepu alebo vybaveniu,
obrázky alebo rôzne skripty. Preto všetky obrázky, ktoré majú informačný význam majú v
značke <img> uvedený atribút alt, ktorý obsahuje textové
vyjadrenie významu obrázku. Atribút alt rovnako obsahujú i
časti obrazovej mapy (prvok <area>) a odosielacie obrázkové tlačítko
(prvok <input type="image">).
V prípade, že je textová informácia pre použitie v rámci atribútu alt príliš rozsiahla,
je prítomný naviac atribút longdesc, ktorý odkazuje na špeciálnu WWW stránku,
ktorá obsahuje kompletný textový popis významu daného obrázku.
Ak obrázok žiadnu významovú informáciu nenesie a je použitý iba ako dekorácia, atribút
alt má vždy prázdnu hodnotu.
<img src="cesta" alt="">
Všetky ďalšie netextové prvky nesúce určitý význam (tj. napríklad informácia vypisovaná JavaScriptom, Flashom, pomocou audiovizuálneho prvku atď.) sú na WWW stránke k dispozícii rovnako v textovej podobe.
Tvorca WWW stránok musí počítať s tým, že používatelia v dôsledku svojho hendikepu alebo vybavenia nebudú môcť používať niektoré doplnky. Webová stránka teda obsahuje všetky informácie, aj keď používateľ nemôže používať JavaScript, Flash, applety, kaskádové štýly (CSS), obrázky, či iné doplnky internetového prehliadača alebo operačného systému.
Web je rovnako bez týchto doplnkov štandardne ovládateľný, je k dispozícii každá WWW stránka a každý odkaz je funkčný.
Ak používateľ nedokáže vzhľadom ku svojmu hendikepu alebo hardvérovému, alebo softvérovému vybaveniu správne interpretovať farby, všetky informácie prezentované na webovej stránke stále zostávajú zrozumiteľné. Je schopný rozoznať význam a funkčnosť jednotlivých obsahových prvkov a odlíšiť odkazy od ostatného textu.
Webová stránka teda neobsahuje napríklad odkazy odlíšené od okolitého textu iba farbou alebo rozlíšenie významovo rôznych obsahových častí iba pomocou použitej farby (tj. napríklad povinné položky formulára červené, nepovinné položky čierne atď.).
Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako dostupné i pri zapnutej funkcii "Vysoký kontrast", ktorú si používateľ môže aktivovať v prostredí operačného systému MS Windows.
Kombinácia farby popredia (tj. typicky písma) a farby či vzorky pozadia tvorí dostatočný vzájomný kontrast, aby vzájomne nesplývali pre používateľov, ktorí majú zhoršený zrak.
Kontrast zvolených farieb sa dá overiť pomocou metodiky W3C (http://www.w3.org/TR/AERT#color-contrast) alebo pomocou niektorého z dostupných on-line nástrojov (napríklad http://www.sovavsiti.cz/kontrast/). Minimálna hodnota na rozdiel jasov je 125 bodov (maximum tejto hodnoty je 255) a pre rozdiel farieb 500 bodov (maximum tejto hodnoty je 765). Čím sú tieto čísla väčšie, tým je kombinácia farieb viac kontrastná, a teda je popredie na pozadí lepšie čitateľné.
Aby si mohli používatelia, ktorí majú zhoršený zrak, vo všetkých bežne používaných internetových prehliadačoch pohodlne zväčšiť veľkosť písma, neobsahujú predpisy definujúce jeho veľkosť jednotky, ktoré by toto zväčšenie znemožňovali.
Veľkosť písma teda nie je definovaná pomocou jednotiek pt, pc,
in, cm, mm a ani
px, ktoré v niektorých internetových prehliadačoch spôsobujú, že písmo sa nedá
zväčšiť.
V rámci definície typu písma (tj. typicky vlastnosť font-family v kaskádových štýloch
CSS) je uvedená i takzvaná všeobecná rodina, do ktorej daný typ písma patrí. Pre pätkové
písmo (tj. napríklad Times New Roman) je to serif, pre bezpätkové
(tj. napríklad Arial, Verdana, ..) sans-serif, pre neproporciálne
(tj. napríklad Courier) monospace.
Všeobecná rodina písiem je v predpise v rámci výťahu jednotlivých typov uvedená na posledom mieste. Napríklad:
font-family: arial, verdana, helvetcia, sans-serif;
Obsah WWW stránky sa nemení, pokiaľ používateľ nevykoná akciu, ktorá je k takej zmene jasným impulzom (napríklad kliknutie na odkaz, odoslanie formulára, kliknutie na aktívny prvok alebo voľba položky vo formulárovom prvku).
Obyčajná zmena hodnoty formulárového prvku, bez toho, aby bol formulár odoslaný, alebo kliknutie na prvok, ktorý nie je odkazom, smie ovplyvniť iba pretrvávajúci obsah WWW stránky (napríklad zobrazenie dodatočnej časti formulára po výbere položky z ponuky, zobrazenie/skrytie podponuky po kliknutí na položku v menu, atď.). Nesmie spôsobiť načítanie novej WWW stránky či presmerovanie - to je možné iba po aktivácii odkazu, alebo po odoslaní formulára.
Obvyklé akcie používateľa, ktoré nespočívajú v aktivácii nejakého prvku (napríklad pohyb kurzoru po stránke, označenie textu, atď.) môžu spôsobiť iba takú čiastkovú zmenu vo WWW stránke, ktorá nespôsobí jej preformátovanie - napríklad zobrazenie/skrytie nejakého prvku, ktorého vidteľnosť nemá vplyv na formátovanie a pozíciu okolitého obsahu (napríklad pozicovaný rámik s detailnými informáciami, zobrazenie podponuky, atď.).
Nič mimo samotného obsahu webovej stránky stránke nepatrí. To je už užívateľké prostredie a iba používateľ má právo s ním manipulovať. Webová stránka preto nesmie bez príkazu používateľa otvárať nové okná, meniť veľkosť a pozíciu okien pretrvávajúcich a akokoľvek meniť ovládacie prvky prehliadača (napríklad zakazovať či obmedzovať posuvníky, obmedzovať použitie kontextových ponúk, histórie alebo navigačných tlačítok "Späť/Vpred", meniť obsah obľúbených položiek, nastavenie domovskej WWW stránky, atď.).
Pokiaľ je vhodné takúto akciu na WWW stránke poskytnúť, je používateľ na jej účinok zreteľne a dopredu upozornený a akcia prebehne, až k tomu dá jasný príkaz (napríklad stlačí tlačítko alebo aktivuje odkaz). Použiteľnosť WWW stránky však nesmie byť nijak obmedzená, pokiaľ používateľ túto akciu previesť nechce.
Otvorenie nového okna prehliadača je možné, len keď používateľ aktivuje odkaz, alebo odošle
formulár. Spôsob otvárania nových WWW stránok by nemal byť vo väčšine prípadov v kóde nijak
špecifikovaný a mal by byť ponechaný na voľbe používateľa. Iba v odôvodnených prípadoch
(napríklad ak je treba ponechať naďalej zobrazenú pretrvávajúcu WWW stránku, alebo pri zobrazení
informačných okien a dialógov v rozhraniach DHTML aplikácií) sú WWW stránky otvárané v novom okne.
V tom prípade je na to používateľ jasne a dopredu upozornený - napríklad textom odkazu, upozornením
vedľa odkazu alebo v atribúte title značky <a>.
Pokiaľ sa má behom jednej akcie otvoriť súčasne viac okien, je používateľ dostatočne a dopredu upozornený i na ich počet.
Tvorca/správca WWW stránky musí zaistiť, že žiadna animácia, či dynamicky sa meniaci prvok na WWW stránke sa trvalo (viac než trikrát po sebe) nemení s frekvenciou väčšou než 1 Hz. Jedná sa predovšetkým o blikanie (zmena viditeľnosti prvku, prepínanie pozitívneho a negatívneho zobrazenia, výrazné zmeny farebnosti prvku), pulzovanie (cyklická zmena veľkosti) a kmitanie (opakovaný pohyb sem a tam). Tieto periodické zmeny prevádzané za istú dobu častejšie, než raz za sekundu, môžu spôsobiť ťažkosti osobám s určitými psychickými problémami (napríklad naštartovať epileptický záchvat).
Značka/hodnota blink nesmie byť použitá vôbec, pretože u takej značky nie je možné
nastaviť frekvenciu blikania a zaistiť jej dodržanie na všetkých cieľových zariadeniach.
Webová stránka nezakazuje zobrazenie posuvníkov (scrollbarov) WWW stránok i rámov. Používateľ má vždy možnosť si zobrazený obsah podľa potreby posunúť a dostať sa tak na časť obsahu, ktorá je mu skrytá.
Každý používateľ má právo používať vstupné a výstupné (ovládacie) zariadenie podľa vlastnej voľby. Kód ani obsah WWW stránky preto nesmie predpokladať (alebo dokonca vyžadovať), že používateľ napríklad používa konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, že má farebný monitor (alebo že vôbec používa monitor), že má aktívny zvukový výstup, že má možnosť tlače, atď.
Vzhľadom k tomu, že používateľ môže mať vo svojom výstupnom zariadení úseky WWW stránky usporiadané v odlišnom poradí, môže ju vidieť formátovanú odlišným spôsobom alebo dokonca nemusí WWW stránku vidieť vôbec (napríklad používa hlasový výstup), nie je možné sa v texte odkazovať napríklad na "červene zobrazený text", "text v pravom stĺpci", "text na konci WWW stránky", atď.
Rovnako vstupné (ovládacie) zariadenie a jeho funkcie sa môžu medzi používateľmi výrazne líšiť. Webová stránka preto nemôže predpokladať, že používateľ používa konkrétne zariadenie (tj. napríklad že má klávesnicu, myš, že vidí grafický kurzor), alebo že určité klávesnice či myši existujú a majú priradenú určitú funkciu (napríklad F5 pre obnovenie obsahu WWW stránky, F1 pre pomocníka, Enter pre odoslanie formulára, Tab pre pohyb medzi odkazmi, pravé tlačítko myši pre kontextovú nápovedu). Tieto tlačidlá môžu mať u niektorých používateľov priradenú úplne odlišnú funkciu, alebo dokonca nemusia byť vôbec k dispozícii.
Použitie jasného a jednoduchého jazyka podporuje efektívnu komunikáciu. Nedá sa predpokladať, že každý návštevník je odborníkom na problematiku, ktorá je na webových stránkach prezentovaná. Informácie na WWW stránkach sú preto podávané čo možno najzrozumiteľnejším spôsobom.
K poskytunutiu informácií sa nepoužíva odborná terminológia, cudzie slová a menej obvyklé významy známych slov, ak nie sú v dokumente riadne vysvetlené. Výnimkou sú príklady, kedy ich použitie je k správnemu výkladu nutné. V texte sa používajú kratšie vety miesto dlhých a komplikovaných súvetí.
Z úvodnej WWW stránky je zrejmé, o aký typ webovej prezentácie sa jedná, čo je cieľom webovej prezentácie a kto je prevádzkarom daného webu. Z úvodnej WWW stránky sa dá taktiež ľahko rozpoznať organizácia či inštitúcia, ktorej web patrí.
Pokiaľ inštitúcia používa akékoľvek komunikačné kanály pre verejnosť (telefón, e-mail, fax, poštovú adresu, atď.), je vhodné tieto informácie uviesť na úvodnej WWW stránke alebo aspoň uviesť odkaz na WWW stránku, ktorá tieto informácie obsahuje.
Hlavnému poslaniu WWW stránky predchádzajú v rámci webovej stránky iba informácie, ktoré sa má čitateľ dozvedieť, než začne toto hlavné poskytnutie informácií čítať (napríklad hlavný nadpis celého webu, atď.). Pokiaľ poskytnutiu hlavných informácií predchádza rozsiahlejšia navigácia, vždy existuje možnosť, ako ju preskočiť a dostať sa tak rýchlo na žiadaný obsah.
Pre jednotlivé prvky textového obsahu, typicky odstavce textu, jednotlivé odkazy a nadpisy, platí pravidlo obdobne. Najdôležitejšie poskytované informácie sú vždy umiestnené čo najbližšie k začiatku daného obsahového prvku.
V prípade, kedy sú obsahové bloky veľmi rozsiahle, sú tieto bloky vždy rozdelené do menších
celkov podľa svojho významu. Jedná sa typicky o dlhé texty, ktoré sa delia do odstavcov
(znčaka <p>) a majú vhodné napdisy (značky <h2> až
<h6>), o rozsiahle formuláre, ktoré sa rovnako delia do logických
celkov (značka <fieldset>) a majú taktiež svoje nadpisy
(značka <legend>). V prípade dlhých selectboxov (tj. formulárový
prvok <select>) sú jednotlivé voľby rovnako logicky rozdelené
(značka <outgroup>).
Informácie, ktorých zverejnenie je vyžadované niektorým zo zákonov, sú dostupné ako textový obsah webovej stránky. Iný spôsob zverejnenia týchto informácii je možný iba za predpokladu, že je súčasne splnená i vyššie uvedená podmienka.
Na samostatnej WWW stránke je uvedený spôsob, ako je možné kontaktovať technického správcu (napríklad kontaktný formulár, e-mail, telefón) kvôli riešeniu prípadných problémov s používaním webu. Na WWW stránke je ďalej uvedené prehlásenie, v ktotom je jasne popísaná miera prístupnosti daného webu či jeho častí. Pokiaľ niektorá časť webu nespĺňa vzhľadom k svojmu charakteru pravidlá prístupnosti (napríklad videozáznamy, interaktívne mapy, atď.), je tu tento fakt jednoznačne uvedený. V prípade, že web niektoré z pravidiel prístupnosti nesĺňa, nie je možné, aby bolo v prehlásení uvedené, že web dané pravidlo spĺňa.
Pokiaľ webová prezentácia spĺňa pravidlá prístupnosti i podľa iných metodík (WCAG 1.0, BFW) a/alebo spĺňa štandardy konzorcia W3C (napríklad HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.1), je možné túto skutočnosť na WWW stránke s prehlásením uviesť.
Webová stránka s kontaktom na technického správcu a s prehlásením o prístupnosti je odkazovaná z každej WWW stránky webu.
Názov WWW stránky umiestený v značke <title> v sekcii <head>
je jedným z najdôležitejších prvkov pre správnu orientáciu na webových stránkach. Názov WWW
stránky je akási návesť, ktorá WWW stránku charakterizuje ešte predtým, než sa používateľovi
prezentuje samotný obsah WWW stránky.
V názve WWW stránky je preto vždy uvedený ako názov celého webu, tak názov konkrétnej WWW stránky, ktorý jednoznačne a zrozumiteľne popisuje obsah, zmysel alebo funkčné vlastnosti danej WWW stránky. Správny nadpis WWW stránky obsahujúci kontaktné údaje vyzerá napríklad takto:
<title> Ministerstvo školstva SR: základné kontaktné údaje </title>
Používateľ musí vždy jasne rozpoznať, ktoré informácie slúžia k navigácii medzi jednotlivými WWW stránkami webu, a ktoré informácie patria k samotnému obsahu danej WWW stránky. Preto sú tieto dva druhy informácií vždy jednoznačne oddelené a nemiešajú sa medzi sebou.
Navigačné informácie (tj. typicky odkazy na ďalšie WWW stránky) nie sú primárne súčasťou
bloku textového obsahu WWW stránky, ale sú umiestnené zvlášť, v samostatnom oddelenom bloku.
Vhodné je i priradenie nadpisu (značka <h1> až <h6>).
Navigácia je základným prvkom každého webu. Vďaka navigačným odkazom sa používateľ pohybuje medzi jednotlivými WWW stránkami, postupuje stromovou štruktúrou nadol, nahor či do strany.
Aby bola navigácia pre používateľa dobre použiteľná, je vytvorená jednoduchým a intuitívnym spôsobom, jednotlivé navigačné odkazy nie sú príliš dlhé, sú zrozumiteľné a dobre vyjadrujú, kam vedú.
Navigačné odkazy sú združené do samostatných blokov a nemiešajú sa s vlastným obsahom WWW stránky. Sú umiestnené na každej WWW stránke na stabilnom mieste, aby ich používateľ nemusel zložito hľadať a mohol sa spoľahnúť, že celý web je ovládateľný konzistentným spôsobom.
Ak je potom na WWW stránke navigačných informácií viac, (napríklad dva druhy navigácií na dvoch rôznych miestach), musí mať toto rozdelenie jasný význam a opodstatnenie.
Webové stránky sú väčšinou tvorené v tzv. stromovej štruktúre a každá WWW stránka potom patrí v štruktúre na presne dané miesto. Niektoré su položené hierarchicky vyššie, niektoré nižšie, niektoré sú na rovnakej úrovni.
Pre používateľa je dôležité, aby mohol pohodlne pomocou navigačných odkazov prechádzať štruktúrou hore, dole a do strán. Pretože tvorca WWW stránok nevie, aká bude prvá WWW stránka ktorú používateľ na webe navštívi (tj. príde už na konkrétnu stránku napríklad z vyhľadávača alebo z odkazu na iných WWW stránkach), musí používateľovi umožniť rýchlo sa zorientovať a bez ťažkostí sa presunúť na titulnú stránku a WWW stránku, ktorá leží hierarchicky vyššie.
Prítomnosť odkazu na titulnú WWW stránku a vyššiu úroveň v hierarchii je najmenej dôležitá i v rámci WWW stránky, ktorá sa obvykle zobrazuje v ráme. Používateľ opäť môže prísť napríklad z vyhľadávača na obsah konkrétneho rámu, aj bez toho, aby boli ostatné rámy, v ktorých je napríklad navigácia, vôbec vidno.
Mapa webu, alebo aj štruktúrovaný zoznam odkazov na všetky WWW stránky webu, je výborným pomocníkom pre orientáciu v rámci zložitého, rozsiahleho webu. Používateľ, ktorý potrebuje konkrétnu informáciu, a pre ktorého by bolo inak náročné prechádzať zložitou štruktúrou webu, jednoducho navštívi mapu webu, kde si relevantnú stránku nájde a priamo na ňu príde. Mapa webu je preto dôležitým prvkom každého rozsiahleho webu.
Odkaz na mapu webu je naviac k dispozícii na každej WWW stránke na rovnakom mieste, aby ju používatelia mohli použiť, nech už sa aktuálne pohybujú na webe kdekoľvek. Tento odkaz je umiestený napríklad v rámci navigácie webu alebo ako doplňujúci odkaz napríklad v pätičke WWW stránok.
Tvorca WWW stránok nemôže vedieť, ktorú WWW stránku navštívi používateľ ako prvú. Ten môže prísť priamo na konkrétnu WWW stránku napríklad z vyhľadávača alebo odkazu umiesteného na inom webe.
Každá webová stránka teda funguje úplne štandardne a nezávisle na tom, či už používateľ navštívil inú WWW stránku webu.
Obsah konkrétnej WWW stránky preto nezávisí na predchádzajúcom zobrazení inej WWW stránky. Nevyskytujú sa tam vety ako "Ako ste videl na predchádzajúcej stránke" alebo "Vyplňte číslo, ktoré ste si prečítali na titulnej stránke".
U každého formulárového prvku (tj. <textarea>,
<input type="text">, <input type="radio">,
<input type="checkbox"> a <select>) si musí
byť tvorca WWW stránky istý, že používateľ bez ťažkostí pozná, čo má do daného
prvku vyplniť alebo zvoliť. Preto má každý prvok uvedený svoj nadpis, v ktorom
je jednoznačne uvedené, ako s prvkom zaobchádzať.
V niektorých výstupných zariadeniach je však väzba medzi formulárovým prvkom a
jeho nadpisom veľmi ťažko rozoznateľná, a preto sú všetky nadpisy k svojim formulárovým
prvkom jednoznačne priradené pomocou značky <label> a väzbových
atribútov for a id. V takom prípade napríklad i hlasová
čítačka jednoznačne pozná a správne interpretuje nadpis každého prvku. Správny
zápis potom vyzerá napríklad takto:
<label for="meno">Meno</label><br> <input type="text" id="meno" name="pmeno">
Niektoré zobrazovacie či hlasové zariadenia nevedia s rámami (tj. prvok <frame>)
pracovať a prezentujú ich jednotlivo. Preto je nutné, aby používateľ vedel, čo je obsahom
každého rámu ešte predtým, ako je mu prezentovaný jeho obsah.
Všetky rámy sú pomenované tak, aby ich názov vystihoval zmysel a funkčnosť daného
rámu. Musí byť pochopiteľne jednoslovný. Tento názov je potom uvedený v prvku
<frame> v atribúte name. Ak potom jednoslovný názov
prvku nedokáže dostatočne vyjadriť jeho zmysel a funkčnosť, je v rámci prvku
<frame> prítomný ešte atribút title, v ktorom
je potom uvedená viacslovná informácia, ktorá dopĺňa obsah atribútu name.
Z označenia každého odkazu je jasné, kam odkaz smeruje, a to nezávisle na tom,
aká je doterajšia používateľova skúsenosť s daným webom alebo aký je obsah okolitého
kontextu. Označením odkazu sa mieni kombinácia textu odkazu (tj. text umiestený
medzi párové značky <a>)a atribútu title značky
<a>.
Ak je to možné, je táto informácia zreteľná zo samotného textu odkazu. V prípade,
kedy je vypovedajúca schopnosť samotného textu odkazu z nejakého dôvodu obmedzená,
je použitý atribút title značky <a> so spresneným
popisom. Napríklad takto:
<a href="stranka.html" title="viac informácií o produkte X"> viac informácií </a>.
Na webovej stránke sa nevyskytujú odkazy, ktoré vedú na rôzne ciele, a pritom
je ich označenie totožné. Označením odkazu sa mieni kombinácia textu odkazu
(tj. text umiestený medzi párové značky <a>) a atribútu
title značky <a>. V prípade, kedy sa nedá zaistiť
jedinečnosť odkazu jeho textom, je odlíšenie urobené aspoň pomocou atribútu
title.
Rozpoznať odkaz od normálneho textu je základný prvok ovládateľnosti každého webu. Na webovej stránke sú preto odkazy jednoznačne odlíšené od okolitého textu, a to nielen inou použitou farbou, pretože tvorca WWW stránok nemôže mať istotu, či používateľ môže vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, či hardvérovému vybaveniu, farby správne interpretovať. Odkazy sú identifikovateľné napríklad pomocou podčiarknutia alebo pomocou jednoznačne pochopiteľného kontextu (tj. napríklad blok navigačných odkazov, atď.).
Obrázková mapa, u ktorej sa dajú definovať jednotlivé oblasti pomocou nejakého
známeho geometrického tvaru, je vždy riešená na strane používateľa, tj. tak, že
v zdrojovom kóde sú uvedené konkrétne odkazy skrývajúce sa pod jednotlivými časťami
obrázkovej mapy. Tieto obrázky samozrejme obsahujú atribúty alt s
odpovedajúcim obsahom.
V prípade, že v obrázkovej mape nie je možné nadefinovať oblasti pomocou známeho
geometrického tvaru, môže byť použitá obrázková mapa na strane serveru, tj.
tak, že v zdrojovom kóde nie sú uvedené konkrétne odkazy, ale mapa iba predáva
serveru určité parametre, ktoré server vyhodnotí a predloží konkrétnu WWW stránku.
V takom prípade sú ale používateľovi k dispozícii naviac textové odkazy na cieľové
WWW stránky, ktoré sú umiestené pod obrázkovou mapou. Na ich existenciu potom
upozorňuje text umiestený v atribúte alt značky <img>
v obrázkovej mape.
V prípade, že odkaz vedie na iný typ obsahu než je WWW stránka, tj. napríklad
súbory PDF, RTF, XLS, DOC, ktoré sa obvykle zobrazujú v inej aplikácii, než je
internetový prehliadač, je táto skutočnosť z označenia odkazu zreteľná.
Odkaz doprevádza informácia o type cieľového súboru (tj. napríklad PDF, XLS, DOC, atď.)
a jeho veľkosti. Tieto informácie sú uvedené napríklad v zátvorke za odkazom alebo
pomocou atribútu title značky <a>.
Webové stránky sú vytvorené kódom nejakej medzinárodne uznávanej verzie značkovacieho jazyka HTML či XHTML. Používajú teda syntax a značky odpovedajúce dokumentovanej finálnej verzie týchto jazykov ( http://www.w3.org/MarkUp/) a naopak nepoužívajú značky a konštrukcie, ktoré v žiadnej publikovanej špecifikácii jazyka nemajú oporu (ďalej len bezchybný kód).
Pokiaľ je WWW stránka vytvorená celá priamo správcom, je jej kód bezchybný (správca je sám schopný zaistiť korektnosť celého kódu). Pokiaľ na kóde WWW stránky pracuje viac strán - napríklad je vytvorená zlúčením niekoľkých častí v systéme pre správu a publikovanie obsahu (systém) - musí správca zaistiť bezchybnosť kódu, ktorý priamo spravuje, a naviac vhodným nastavením, ktoré je v jeho právomoci, zaistiť maximálne možnú korektnosť kódu dodávaného do systému ostatnými stranami. Súčasne poskytne ostatným osobám ovplyvňujúcim kód WWW stránok dôležité informácie podporujúce tvorbu bezchybného kódu (napríklad sprístupní jednoduchý popis so základnými pravidlami a obvyklými chybami, ktorých sa majú používatelia systému vyvarovať).
Vodítkom pre kontrolu bezchybnosti kódu môže byť softvérový validátor, napríklad http://validator.w3.org/. Výstup z takého programu však je iba orientačný a za stopercentné potvrdenie správnosti či nesprávnosti kódu sa nedá považovať.
Aby sa pri uložení WWW stránky na lokálny disk nestratila informácia o jej kódovaní
a WWW stránka zostala i naďalej čitateľná, je v záhlaví kódu WWW stránky uvedený i
textový ekvivalent HTTP hlavičky Content-type, špecifikujúci použitú znakovú sadu
(charset).
Táto infomrácia je zapísaná ako metaznačka vo vnútri sekcie <head>
dokumentu HTML v tvare:
<meta http-equiv="content-type" content="text/html; charset=ANSI-KÓD" />
Kde ANSI-KÓD je kód použitej znakovej sady (napríklad utf-8,
iso-8859-2, alebo windows-1250). Napríklad pre použité
kódovanie iso-8859-2 bude metaznačka v XHTML kóde vyzerať takto:
<meta http-equiv="content-type" content="text/html; charset=iso-8859-2" />
Pri prezentovaní zoznamov a nadpisov - predovšetkým v hlasových čítačkách - sa
používajú špecifické postupy, sprístupňujúce používateľovi štruktúru nadpisov WWW
stránky, umožňujúce ľahký pohyb medzi nimi a poskytujúce ľahšiu navigáciu medzi
položkami zoznamu. Preto sú ako nadpis (tj. značky <h1> až
<h6>) označené všetky prvky, ktoré nejaký nadpis predstavujú.
Súčasne prvky, ktoré nadpisy nepredstavujú, takto označené nie sú.
Obdobne sú korektne označené všetky zoznamy (značky <ol>,
<ul> a <dl>) a ich jednotlivé položky
(značky <li>, resp. <dt> a <dd>).
Prvky, ktoré zoznam v skutočnosti netvorí, takto označené byť nesmú.
Obvyklý spôsob formátovania prvkov HTML by nemal byť dôvodom pre ich použitie. Prvky HTML by mal tvorca WWW stránky používať výhradne podľa ich sémantického významu a ich vzhľad dodatočne definovať štýlovými predpismi (CSS).
K zaisteniu budúcej kompatibility by tvorcovia WWW stránok mali upúšťať od používania
zastaralých značiek HTML k formátovacím účelom (<font>, <b>,
<i>, <center>) a nahrádzať ich funkciu štýlovými predpismi
CSS.
Tabuľky sú primárne určené na zobrazenie tabuľkových dát (krížovo závislých údajov) a k tomu účelu sú konštruované i hlasové čítačky a iné alternatívne výstupné zariadenia, ktoré sa snažia napríklad nevidomým používateľom prezentovať tabuľky čo najpochopiteľnejšou formou.
Ak obsahuje tabuľka prvky <th>, sú tieto prvky považované za
záhlavie riadkov a/alebo stĺpcov a môžu byť čítané pred každým riadkom či stĺpcom,
či dokonca pred každou bunkou tabuľky. Pri zobrazení bežných tabuľkových dát
je to pre orientáciu nevidomých v tabuľke veľmi užitočná funkcia, a preto tu záhlavie
(riadkov, stĺpcov alebo oboje) musí byť. Naopak ak tvorí tabuľka len pomocnú konštrukciu
k rozvrhnutiu obsahu na WWW stránke a jej obsah netvoria krížovo závislé dáta,
čítané záhlavia by výrazne zhoršili pochopenie štruktúry a obsahu tabuľky, a preto
tu prvky <th> byť nesmú.
Hlasové výstupné zariadenia čítajú obvykle obsah tabuliek po riadkoch, každý riadok potom po bunkách zľava doprava. Pokiaľ by bol nejaký súvisiaci obsah rozdelený pod seba do dvoch riadkov tabuľky, pri grafickej prezentácii síce môže opticky naväzovať, ale na hlasovom výstupe budú tieto úseky prerušené obsahom susedných buniek. Preto tvorca WWW stránok nesmie predpokladať, že je používateľovi jasná nadväznosť vo zvislo susedných bunkách, a obsah každej tabuľky musí vždy dávať zmysel, ak je čítaný po riadkoch.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.
![]()
Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.
ISSN 1337-5490
|
Sieťook píše Peter Druska
|
RSS kŕmenie
|
Inzercia a reklama
|
Prehlásenie o prístupnosti
|
Pravidlá tvorby prístupných webových stránok
|
Pravidlá diskutovania
|
Privacy (EN)
Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.
Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.