Situácia v slovenskom školstve je stále dosť mizerná, i keď svetlé časy prichádzajú. No ako sa zdá, prichádzajú veľmi pomaly a hmlisto. Miestami ide trend smerom opačným. Rád by som preto publikoval myšlienku vysokoškolského učiteľa, Ivana Žežulu, ktorá presne kopíruje môj pohľad na vec.
Smer, ktorým sa naše školstvo v posledných rokoch uberá, je veľmi nešťastný. Vzniklo mnoho nových škôl (budem teraz hovoriť najmä o stredných školách), ktoré sa snažia prilákať študentov víziou elitnosti. Staré školy takisto nechcú prísť o študentov, a preto sa prispôsobujú. Rozšíri sa výučba angličtiny alebo iného jazyka, rozšíri sa výučba prírodovedných predmetov alebo ekonomiky, rozšíri sa vlastne čokoľvek, čo letí, s tým, že nároky v nerozšírených predmetoch príliš nezaostávajú. Posledných desať, ale pravdepodobne aj oveľa viac rokov sa výučba len rozširuje. Synonymom elitnosti je teda množstvo vedomostí. Tento trend podporujú a spoluvytvárajú aj mnohé vysoké školy, vyžadujúce na prijímačkách vedomosti, ktoré budú neskôr prijatých študentov znova učiť v prvých semestroch. Mnohí učitelia a ministerskí úradníci sú na tento trend hrdí a zostavujú tabuľky dokazujúce, akí sú naši absolventi skvelí v porovnaní so zvyškom sveta v množstve vedomostí. V tomto duchu vychovaní učitelia opäť rozširujú osnovy. Zdá sa, že absolventi škôl môžu byť stále lepší. Aké sú ale skutočné výsledky tejto koncepcie elitnosti?
Zdá sa mi, že výsledky sú takmer tragické. Po prvé, stredoškoláci sú totálne preťažení. Pedagógovia odsudzujúci námezdnú prácu detí v treťom svete žiadajú od svojich študentov, aby osem, deväť, ba aj desať hodín denne sedeli sústredení v školských laviciach a ďalšie tri-štyri hodiny sa pripravovali doma na druhý deň. Radosť z učenia či samostatné myslenie je v tejto situácii luxusom, na ktorý majú len najsilnejšie osobnosti. Vo vyšších ročníkoch základných škôl situácia nie je oveľa lepšia.
Po druhé, študenti sa naučili učiť systémom pumpy: rýchlo nasať potrebné množstvo vedomostí, napísať písomku či odpovedať a zase to rýchlo zabudnúť, aby bolo miesto na ďalšiu látku. Rozmýšľať či hľadať súvislosti je zbytočné, dôležité je iba vedieť reprodukovať, aj to len teraz. Pýtať sa na rok starú látku je nemiestne – to bolo vtedy, z toho som už odpovedal, to na dnes nebolo. Nie je čas pochopiť ani precvičiť, nie je čas zaujať stanovisko. Všetky vedomosti sú iba nesúvisiacimi výkrikmi do tmy, rýchlo zabúdanými telefónnymi zoznamami. Nadhľad nad vecou, umožňujúci odvodiť si zabudnuté či objaviť nové, nemá ako vzniknúť. Schopnosť myslieť, analyzovať a syntetizovať sa týmto systematicky potláča.
Po tretie, tento systém je v konečnom dôsledku kontraproduktívny. Použijem príklady zo svojho odboru, z matematiky: na našu školu prichádzajú maturanti, ktorí teoreticky (podľa osnov) vedia derivovať a integrovať. V skutočnosti mnohí z nich majú problémy so zloženými zlomkami a odmocninami (látka základnej školy); nevedia pracovať s absolútnymi hodnotami či vyriešiť nerovnicu; keď majú za úlohu niečo dokázať, vždy to dokážu, bez ohľadu na to, či to platí; o logaritmovanie sa v prvom semestri už radšej ani nepokúšam. Súdiac podľa neschopnosti vyjadriť sa, neschopnosti zachytiť v poznámkach to podstatné z prednášky a množstva hrubých chýb v písomkách, ani v slovenčine nebude situácia lepšia. Na čo je komu vedieť vymenovať všetky Hviezdoslavove diela aj s rozborom, keď v živote ani jedno nečítal? Nebolo by lepšie, keby si práve to jedno prečítal a musel zaujať svoje vlastné, nikým nenadiktované stanovisko? Považujem za tragické, keď tretiak na vysokej škole na skúške argumentuje, že určitú látku nevie, lebo prednášajúci nepovedal, že toto si má napísať! Myslíte, že v iných predmetoch je to lepšie?
Domnievam sa teda, že množstvo vedomostí, ktoré sa náš školský systém pokúša natlačiť do hláv školákov, presiahlo kritickú hladinu. Je načase zastaviť systém, ktorý sa šialene rúti niekam inam, ako sme pôvodne chceli ísť. Osnovy vyšších ročníkov základných a celých stredných škôl by sa mohli pokojne o tretinu redukovať. Ušetrený (redukovaný!) čas by sa mohol venovať dôkladnému precvičeniu látky, pokusom, vybudovaniu súvislostí a nadhľadu, učeniu vyjadrovania sa a prezentácie výsledkov, samostatnej práci s literatúrou, zaujímaniu vlastného stanoviska – skrátka rozvoju myslenia. Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska by sa to tejto krajine oplatilo. Osobne dám vždy prednosť absolventom, ktorí nemajú encyklopedické vedomosti, ale to, čo vedia, vedia solídne a vedia samostatne rozmýšľať, samostatne pracovať a objavovať nové, pred tými, ktorí síce už všetky pojmy počuli, ale majú z nich v sebe veľký guláš. Lebo tí prví absolventi sú potom schopní aj pri ďalšom učení oveľa rýchlejšie postupovať a svoje vedomosti vedia v praxi využiť. Jedným z veľkých problémov Slovenska je totiž množstvo „vzdelancov“ s množstvom vedomostí, ale v skutočnosti neschopných samostatne myslieť.
—
Vyššie odseky boli stanoviskom, ktoré odzrkadľuje situáciu v školstve aj dnes. Ivan Žežula napísal v e-maili: Od čias, keď článok vznikol, sa síce dosť podstatne zmenila situácia na vysokých školách smerom k znižovaniu nárokov (o.i. aj pre nízku úroveň maturantov), ale k ozdraveniu to z viacerých dôvodov zatiaľ neprispelo. Situácia na VŠ by bola ale na ďalší a väčší článok.
Raz sme sa pokúšali na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku o diskusiu s vedením Katedry informatiky o redukcii učiva v tom zmysle, aby sme si preberané vedomosti viac osvojili v praxi. Inak povedané, bola snaha o učenie sa teórie v praxi. Nuespeli sme, i keď je pozitívne, že sme boli vypočutí. Záverečné stanovisko: nie sme učňovka – lenže vyučovanie od rána 8:00 do večera 18:00, to je trochu moc, aby sme sa mohli plnohodnotne venovať aj samovzdelávaniu.
Myslím si, že nejde o kvantum informácií a byť dobrým teoretikom, ale o schopnosť učiť sa to, čo je potrebné, schopnosť hľadať súvislosti medzi vedomosťami. Preto s napätím očakávam na najbližší návrh reformy slovenského školstva, ktorý má vraj učivo zredukovať tak, aby sa z encyklopedizmu prešlo na tvorivosť. Uvidíme.
Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu
03. september 2007, 14:59 Postrehy | Škola |
S tou náročnosťou na študentov to vidím podobne. Už teraz sa desím, aký rozvrh zajtra dostanem v škole. A to si tam ešte musím vtesnať aj krúžky, ktoré budem viesť. Na navštevovanie takého, ktorý by ma zaujal, radšej ani nemyslím, aj keby som veľmi chcel. Posledný školský rok som z domu odchádzal o siedmej ráno a vracal sa medzi piatou – šiestou večer. Ako druhák na gymnáziu. Tak nech mi niekto nájde čas potom na prípravu, oddych, prípadnú prácu (žeby programovanie?) a na priateľku…
Výsledkom tohto systému bolo celkové zhoršenie prospechu, keďže skutočne nebolo možné počas jedného dňa jednak absorbovať a na druhej strane aj vydať zo seba všetky požadované vedomosti. Za 10 minút nedokážem vymeniť myslenie z logaritmov na Staroveký Rím, ako CDčko v mechanike.
Momentálny systém je podľa mňa zvrhlý. Vyprodukuje dve skupiny ľudí: prvá bude nadrvená informáciami, ktoré slepo hltali v škole ale nebude ich vedieť použiť, ta druhá, menšia a šťastnejšia bude chápať súvislosti, no podľa oficiálnych meraní (skúšok, hodnotení) bude na úrovni materskej školy.
03. september 2007 | Odpovedať
JuRoot, pre šťastný život: radšej tú materskú školu ;-).
Ako vidím, čo škola (hlavne stredná), to rovnakosť v encyklopedizme. Podľa mňa je lepšie mať známky na úrovni dobrý, ako sa pachtiť zbytočne za výborný a nemať zo života študenta nič.
03. september 2007 | Odpovedať
Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.
Ako sa bránime pri náročných životných situáciach – novší
Paradox dvoch generácií alebo ako odsudzujeme vlastné činy u druhých – starší
![]()
Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.
ISSN 1337-5490
|
Sieťook píše Peter Druska
|
RSS kŕmenie
|
Inzercia a reklama
|
Prehlásenie o prístupnosti
|
Pravidlá tvorby prístupných webových stránok
|
Pravidlá diskutovania
|
Privacy (EN)
Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.
Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.