Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Zakliate vrece po Váhu a divný Janko

Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.

Vrece sa pustilo po Váhu putovať. I v deň devätnásty mesiaca január roku 2007 priplávalo ku mne. Na Sieťook. Asi putovalo dlho, pretože teraz sa musí vydýchať a leží mi na posteli.

Čo tie ovce tak čudne ak’ deti zbľačali,
striasli sa a do hŕby utekať začali?
Čo tie psy vyť prestali, a ako k otcovým,
trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým?

Hej, hej, má trochu strach to vrece z nového prostredia. Predsalen je ešte v šoku z dôb dávnych nedávnych. Prečo mám ten pocit? Nuž, lebo keď prišlo, ako blesk z jasného neba, skrsla v mysli myšlienka. Nie vrecu, mne. Janko Kráľ už o vreci písal, lenže nevedel ho nikomu poslať, lebo si nepísal svoj blog. Preto tento vrecovitý odkaz zahalil do rúška metafor diela „Zakliata panna vo Váhu a divný Janko“. Slovenčinári, vyťahujte debilníčky, menia sa slovenské dejiny. Tu vám prinášam autentické úryvky z vtedajšej tragédie:

Na doline v šírom poli,
na tichej vodičke,
povedajú starí ľudia
o zakliatej paničke.

A vraj práve na Vstúpenie,
keď odíde preč stríg shon,
a keď tanec držia čerti,
tá panna vychádza von.

Ktorý šuhaj sa v to vezme
šaty naopak si vziať
a doprostred Váhu skočiť,
že ju môže hneď odkliať.

...

Na vode šírej dač tak ak’ klepec
krútiac sa, mechriac sa pláva:
ľaľa, veď je to ak’ koníčatko –
veď je to človečia hlava!

Tvár voda myje, vlnka oblieva,
a vlasy dlhé skrývajú,
...

... prepáčte, tu už nemôžem pokračovať, smutnie mi tu nálada. Chudák Janík. Zabudol si pri obrátení všetkých šiat obrátiť mešec naruby. Stálo ho to život. Ten mešec, to je toto depiho vrece. Vnuklo mi to skrze svoje myšlienky.

Povedalo mi ešte toľko, že toto cestovanie Slovenskom ho robí veselším. Teraz si dá cestu dole Váhom, pretože ide z Liptovského bryndzového Mikuláša priamo do Žiliny k Jurovi Grečnárovi.

Začal to Depi, a tak sa jeho milé vrece pokúša precestovať krásy Slovenska. Smate z vreca vytiahol, že vrece pôjde ku mne. Teda to vrecu nanútil. Chudák vrece.

Vrece v plnej kráse

Depiho vrece s mojim podpisom Vrece už po autogramiáde

Depiho vrece s detailom môjho podpisu Detail autogramu, ktorý som vrecu poskytol

Ešte dodám, že do vreca pribaľujem menšie prekvapenie ;-).

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

19. január 2007, 21:46 Vrece |

Komentáre k prečítanému článku – Zakliate vrece po Váhu a divný Janko

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Myšlienka o poslúchaní – novší
Vrátil som sa – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.