Tí páni, chudáci, ani len nešípili, že sú mŕtvi, pritom si kľudne debatovali na lavičke pri miestnom potoku. Boli dvaja a známky mŕtovlnosti nijak navonok nejavili.
To on, volajme ho Mišo, ani nie školopovinný chlapec držal v ruke samopal ruskej výroby a jeho mama ho pobádala: „tamtých ujov na lavičke čo sedia, zastrel ich.“ Mišo namieril a strieľal hlava nehlava, až boli ujovia mŕtvi, totálne rozobratí na kúsky mäsa, kostí a krvi.
Našťastie mal Mišo hračkársky samopal a zvuk vybuchujúceho strelného prachu vydávali jeho hlasivky, nedávno zaučené vydávať vôbec nejaké zvuky.
Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu
05. október 2007, 10:20 Vrece | Postrehy |
Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.
Žiadúce správanie a ako k nemu viesť človeka – novší
Ako hovoriť, aby sa to nedalo vyvrátiť – starší
![]()
Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.
ISSN 1337-5490
|
Sieťook píše Peter Druska
|
RSS kŕmenie
|
Inzercia a reklama
|
Prehlásenie o prístupnosti
|
Pravidlá tvorby prístupných webových stránok
|
Pravidlá diskutovania
|
Privacy (EN)
Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.
Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.