Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Paradox dvoch generácií alebo ako odsudzujeme vlastné činy u druhých

Vychovať z malého človiečika dospelého a samostatne mysliaceho jedinca s vlastným názorom na svet a schopnosťou sa o seba postarať je isto náročné. A ako sa aj zdá, je to možné a nie je to zriedkavý jav. Paradoxom je v niektorých prípadoch správanie sa rodičov.

Budem sa tak raz správať aj ja? Budem si to správanie uvedomovať? Neviem, neskôr sa uvidí. Teraz sa zatiaľ pokúsim podať pohľad z jednej strany, ktorý môže byť poznačený silným subjektivizmom.

Deti sú malí tvorovia, ktorí sa nesmú správať tak, ako ich rodičia v ich veku. Tak hovorí jedna múdrosť. A je to skutočne tak. Je to tak preto, lebo rodičia majú už nejaký ten deň odžitý a vedia, aké správanie v akej spoločnosti vedie k relatívnemu úspechu, a aké správanie k neúspechu. Vedia to až príliš dobre a stavajú sa do pozície tých, ktorí niečo vedia. Problém nastáva vtedy, keď sa do tejto pozície stavajú nasilu a dieťaťu svoju múdrosť prezentujú ako „zákaz, príkaz, nariadenie, normu, ...“

Správanie odlišné od tejto normy sa potom javí ako zlé, nemravné, chybné, hodné odsúdenia, ... Zaujímavosťou a paradoxom zároveň je, že vždy sa jedná o rovnaké správanie: rodič vo veku svojho dieťaťa robil niečo, čo teraz svojmu dieťaťu zakazuje. V podstate sa jedná o kopírovanie vzoru rodiča jeho dieťaťom. Výchovné opatrenia, ktoré boli doposiaľ vykonané, viedli dané dieťa práve k správaniu, ktoré je v súlade s niekdajším správaním rodičov a je teraz zakazované (v zmysle nutnosti zmeny).

Tým sa podkopáva autorita rodiča ako nositeľa výchovného pôsobenia, pretože sa spochybňuje jeho niekdajšie konanie a tým aj konanie dnešné.

Ďalší fenomén, ktorý sa podpisuje na tomto paradoxe je, že odporúčané správanie bolo vhodným v dobe, keď rodičia boli deťmi. V dobe dospelosti (prípadne adolescencie) svojich vlastných detí sa dané správanie už tak v spoločnosti hodnotiť nemusí. Napríklad keď dvaja ľudia (bez ujmy na všeobecnosti predpokladajme ženu a muža) spolu chodia. V istý okamih vzájomného vzťahu sa spolu rozhodnú ísť na víkend k niektorým z rodičov.

Kedysi bol tento akt – návšteva rodičov druhého partnera vo vzťahu – signálom vyšších sociálnych záujmov, ako napríklad sobáš, zásnuby a podobne. Dnes je to chápané za normálny spoločenský jav, ktorý nie je určovateľom (ale môže byť) daných vyšších sociálnych záujmov.

Čo daný paradox determinuje

Čo za tým všetkým je

Nemennosť očakávaní je to spojenie slov, ktoré je dobré nedostať do vlastného dvora. V každom veku sa od dieťaťa očakáva určitý typ správania a podľa toho rodič aj prispôsobuje výchovu. Problém nastáva práve v stave nemennosti očakávania, kedy dieťa príde do veku, kde rodič od neho očakáva správanie ako kedysi. Už sa nedokáže alebo nechce zmieriť so situáciou, že dieťa odchádza z bezprostredného rodinného prostredia.

Preto je v tom momente priam až nutnosťou zmeniť očakávania od vlastného dieťaťa na stav: očakávam od teba, že sa osamostatníš a založíš si rodinu, pretože ti už nepotrebujem radiť, ako sa správať.

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

01. september 2007, 17:08 Krásy života | Komunikácia | Postrehy | Rozvoj osobnosti |

Komentáre k prečítanému článku – Paradox dvoch generácií alebo ako odsudzujeme vlastné činy u druhých

[1] Peťo:

No, opäť Ti to trochu nabúram :)

Dáva Ti táto časť zmysel?: „Rodič vo veku svojho dieťaťa robil niečo, čo teraz svojmu dieťaťu zakazuje. V podstate sa jedná o kopírovanie vzoru rodiča jeho dieťaťom. Výchovnými opatreniami, ktoré boli doposiaľ vykonané viedli dané dieťa práve k správaniu, ktoré je v súlade s niekdajším správaním rodičov, ktoré je teraz zakazované (v zmysle nutnosti zmeny).“

Asi viem ako si to myslel, ale ak si to prečítaš presne tak ako je napísané, čo Ti z toho vzíde?

01. september 2007 | Odpovedať

[2] Pjotr:

Peťo, máš pravdu, trochu som to tam zamotal myšlienkami ;-). Už som to poopravil.

01. september 2007 | Odpovedať

[3] Peťo:

He, a možno som sa zamotal ja :) Tak si to prečítam ešte raz. Pochopil som to takto: ak rodič niečo robil vo veku svojho dieťaťa, napr. keď mám 10 rokov a fajčím – otec mi to zakazuje i keď on v 10tich fajčil. To kopírovanie je nereálne, pretože ja som jeho správanie v mojom veku nikdy nemohol prežiť (predpokladajme tak minimálne do 18-nástky). Môže ísť i to isté správanie, ale asi nepôjde o kopírovanie ale niečo iné…

01. september 2007 | Odpovedať

[4] Pjotr:

Peťo, vysvetlenie je vo vete Výchovné opatrenia, ktoré boli doposiaľ vykonané, viedli dané dieťa práve k správaniu, ktoré je v súlade s niekdajším správaním rodičov.

Ako vravíš, nejde o kopírovanie, ale výchovné pôsobenie, ktoré smeruje k tomu správaniu (rodič chce mať dieťa podľa svojich predstáv a nechtiac sa tam dostanú spomienky na cigarety, ktoré môžu mať zľahčujúci charakter). Potom nastupuje dané paradoxné presviedčanie, že to je nesprávne.

01. september 2007 | Odpovedať

[5] Peťo:

Pjotr Tak, to uz hej :)

01. september 2007 | Odpovedať

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Peter Druska
Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Zastavte to šialenstvo v školách! – novší
Slovenská blogérska elita – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád





Quantcast

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

RSS Sieťook RSS

Feedburner

Vyhľadaj



Štatistiky

TOPlist

Priania

Doplňujúce informácie

ISSN 1337-5490 | Sieťook píše Peter Druska | RSS RSS kŕmenie | Inzercia a reklama | Prehlásenie o prístupnosti | Pravidlá tvorby prístupných webových stránok | Pravidlá diskutovania | Privacy (EN)

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.