Tento článok v nijakom prípade neobhajuje násilie v školách, ani v nijakej inej forme. Len chce poukázať na jeden veľmi dôležitý problém. Žiacke násilie v škole.
Juraj Grečnár načrtol jednu vážnu situáciu (odporúčam aj diskusiu), ktorá sa skutočne stala. Sám neuznávam vyhrážanie sa učiteľa žiakovi, že mu dá jednu zaucho. Na mňa to teda nefungovalo. Také niečo nepomáha asbolútne. Otázka je, prečo? Skúsim načrtnúť niekoľko možných metód, ktoré by mohli viesť k riešeniu.
Žiak prichádza do školy (najčastejšie) z prostredia najbližšej rodiny. Tá je prvotným ohýbateľom duše človeka, ktorý sa má stať vzdelaným. Bohužiaľ, stane sa často vzdelaným, ale nie vychovaným. A pokiaľ sa zanedbá výchova, môže dôjsť k veciam, o ktorých sa ľuďom ani nesníva (príklad u Jura Grečnára hovorí za všetko).
Povedzme, že žiak vyrušuje a znemožňuje vyučovací proces. Jednoducho bráni učiteľovi vo výkone svojho povolania. Ten žiak si to ale neuvedomuje. Za to ho netreba haniť, to som si ani ja neuvedomoval. Keď už vyrušovanie prekročí určitú hranicu únosnosti, učiteľ povie: „prestaň vyrušovať, lebo ti dám jednu zaucho!“ Žiak zrazu pochopí tento prejav ako vyhrážanie sa a fyzicky (slovne) napadne učiteľa. Čo potom? Nič. Také niečo netreba vôbec vyslovovať, pretože učiteľ by mal vysloviť len to, čo vie splniť (a naozaj splní).
Mám tu jeden akademický názor (nepodložený skúsenosťami a vedomosťami v danom probléme):
Obávam sa, že po právnej stránke by na tom bol lepšie žiak. A dosť často by sa po dákom takomto útoku stalo, že porazeným by bol učiteľ (i keď bol pôvodnou „obeťou“). Brániť sa dá len prevenciou, aby si toto nedovolil žiadny žiak. A k tomu je potrebná aj výchova v rodine.
Asi dosť často by prešlo aj zaucho neposlušnému žiakovi, ak to zvyšok triedy akceptuje ako nevyhnutné a nebudú tu nejaký blbí rodičia, ktorí doma dieťa mlátia hlava nehlava, ale v škole sa ich dieťaťu nesmie ani vlások skryviť. Takí by boli schopní vyburcovať celý národ, a učiteľ má smolu.
Práve predchádzanie násiliu je tým, na čom je dobré zapracovať. Ako budúci rodič (a možno aj učiteľ) na toto chcem myslieť. Keď som bol malým chlapcom, môj otec mi vravieval niečo v zmysle: „váž si učiteľov.“
Rodič, ako dominantná autorita v živote dieťaťa, by podľa mňa mal mať na mysli túto formulku azda viac, ako „čo si dnes dostal/a v škole?“ Samozrejme, ako malý človek som nechápal význam toho odporúčania, a ani som nevedel ako, fungovalo to. Taktiež som dostal do povedomia, že učiteľ mi môže občas aj jednu struhnúť. Nie je to najpríjemnejší pocit, že chodím do školy, aby mi niekto mohol struhnúť, ale zaberá to.
Myšlienka rešpektu pred autoritatívne silnejším je myslím akým-takým riešením tohto problému. Lenže chýba jej presadzovanie v praxi.
Existujú totiž určité hranice, ktoré by nemal ani učiteľ, ani žiak, ani rodič prekročiť.
Nechcel som teraz dať návod a riešenie problému žiackeho násilia v školách, je to skôr podnet k zamysleniu sa, že príčina toho je vo výchove smerujúcej od rodičov k ich potomkom.
Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu
24. február 2007, 17:43 Komunikácia | Škola |
Zaujímavý článok. S tou úctou k učiteľom súhlasím, takisto súhlasím s tým, že vychovávať k tejto úcte sa musí dieťa už odmalička v rodine. Ale príčinu problému „nezvládnuteľných“ detí by som videl trošku v inej pozícii. Tieto deti väčšinou sedenie v škole nebaví, nezaujíma ich to, čo sa učia, a preto si myslím, že by ich nikto nemal nútiť chodiť do školy. Povinná školská dochádzka by mala byť zrušená a pokiaľ by sa deti takto správali k učiteľom malo by im hroziť vylúčenie zo štúdia. Pokiaľ by si to rodičia uvedomovali, a na ich deťoch by im skutočne záležalo, myslím si, že by svoje deti naučili patričnému chovaniu sa a úcte k učiteľovi. Viem, že mnohým sa bude zrušenie povinnej školskej dochádzky javiť ako nesociálny krok (veď predsa má každý nárok na vzdelanie, na Slovenku dokonca Bezplatné), ale nevidím dôvod na to, aby sme nútili niekoho proti jeho vôli navštevovať školu.
03. marec 2007 | Odpovedať
Martin na povinnú školskú dochádzku už toho bolo veľa nahovoreného.
Súhlasím s Tebou, že dieťa by toho nemalo byť nútené a je na rodičovi, aby nejak rozhodol.
Už dnes máš možnosť, ako rodič, rozhodnúť o tom, či bude dieťa vychovávané a vzdelávané v škole, alebo doma (po zaplatení súkromných učiteľov). V tomto je to, si myslím, je to dosť dobré.
Zrušenie povinnej školskej dochádzky by asi neprešlo, keďže každý chce mať aspoň nejak vzdelaného človeka bez väčšieho úsilia. Úsilie do toho dávajú len tí rodičia, ktorým to nie je jedno.
04. marec 2007 | Odpovedať
Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.
Flatom proti fajčeniu – novší
Obrázková myseľ – starší
![]()
Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.
ISSN 1337-5490
|
Sieťook píše Peter Druska
|
RSS kŕmenie
|
Inzercia a reklama
|
Prehlásenie o prístupnosti
|
Pravidlá tvorby prístupných webových stránok
|
Pravidlá diskutovania
|
Privacy (EN)
Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.
Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.