Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Môj prvý deň v škole

Pamätáš sa na svoj prvý deň v škole? Ja nie. Teda na tej základnej. V škôlke si to celkom dobre pamätám. Som sa bál ako mačka vody a skoro celý deň som prestál v šatni, len aby som nevošiel dnu a nezažil tú hanbu. Potom to už bolo dobré, keď ma tam vtiahli.

Prvý deň v škôlke

Ako som už spomínal v úvode, pol „vyučovacieho“ dňa som prestál v šatni s plnými gaťami. Vtedy ešte súdružky učiteľky ma prehovárali, aby som vošiel dnu. Nechcel som. Už ani neviem, čím ma podplácali, ale nakoniec som sa odhodlal. Možno som aj rumázgal, ale to si už nepamätám.

Potom prišli dni, kedy sme sa hrávali na húsky, prvý krát som počul a vyslovil krkolomné slovo Lamborghini a dokonca bol svedkom mnohých detských šarvátok. Neskôr sme prestali naše súdružky učiteľky (či vychovávateľky?) volať súdružkami a prešli sme na buržoázne pani učiteľky. Nechápal som vtedy, prečo.

Škôlka ubehla rýchlo, i dostal som sa na základnú školu.

Prvý deň na základnej škole

Tak toto si nepamätám vôbec. Pamätám si len, ako som šiel na zápis. Vtedy som moju triednu pani učiteľku uvidel prvý raz. Je to mama môjho dobrého priateľa. Len v dobrom na tie roky spomínam.

Teda na tom zápise som voľačo musel robiť, pomenovávať obrázky, lapať ucho cez hlavu, jak taký blázon. Neviem, čo všetko ešte. Na čo si ale najviac pamätám je, že som si mohol vybrať z množstva papierových hračiek. Také tie jednoduché zlepovačky. Vybral som si slimáka. Som bol vtedy asi najšťastnejší na svete :-).

Prvé štyri roky na základnej škole bola mojou triednou učiteľkou pani Anna Porubčanová. Ako malého chlapca ma fascinovala jej schopnosť radovať sa s nami. Obdivujem doteraz, ako dokázala držať aj niekoľko kníh v jednej ruke smerom k nám a druhou v nich s ľahkosťou listovala. Ja osobne to doposiaľ neviem.

Vyrábala nám aj také stupnice dobrých a zlých bodov. Každý v triede sme mali jeden predmet (papierik), ktorý po pomyslenom rebríku chodil buď hore, alebo dole. Ak sa niekto z nás správal pekne, slušne, dostal dobrý bod a posunul sa v „rebríčku dobroty“ nahor. Kto sa správal zle-nedobre, išiel o jeden stupienok nadol.

Na takéto hodnotiace stupnice si pamätám tieto: strom, my sme boli listy, čo z neho padajú. Pamätám sa na vláčik, aj nejaké more, kde bol žralok a my rybkami. Viac si už asi nespomeniem.

A roky plynuli, a dostal som sa na strednú školu.

Prvý deň na gympli

Celé štyri roky na gympli boli super. Všetky boli ako ten prvý, prvý bol ako všetky ostatné. Vynikajúci kolektív, vynikajúci profesori. Tému gymnázia si nechám na inokedy, lebo to je na dlhšie.

Vysokú školu si nechám na časy, kedy už budem starý chrapúň ;-).

Čo ty, aký bol tvoj prvý deň v škole?

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

25. marec 2007, 12:36 Krásy života | Škola |

Komentáre k prečítanému článku – Môj prvý deň v škole

[1] JuRoot:

No, ja si prvý deň v škôlke nepamätám, takže asi to nebolo také hrozné ;-) .

Môj prvý deň na základnej škole – ten si pamätám celkom dobre. Asi preto, že na mojej základke majú taký deň každý rok prváci a posledné roky som pozoroval a spomínal. Ach, krásne časy…

No a nakoniec prvý deň na gymnáziu. Ten nebol ničím výnimočný, keďže sme ešte pred začiatkom školského roka mali tzv. zoznamovací výlet, takže prvý deň sme začali už ako-tak zoznámení a mohli sme fungovať.

26. marec 2007 | Odpovedať

[2] Pjotr:

JuRoot, a aké si mal pocity pri toľkých už zažitých nástupoch do škôl? ;-)

26. marec 2007 | Odpovedať

[3] JuRoot:

Pjotr , bolo to zaujímavé. Na konkrétne pocity zo škôlky alebo ZŠ si nepamätám, ale na gymnázium celkom presne: v duchu som si opakoval „Do čoho som sa to namočil!?“ Ale časom sa všetko znormalizovalo a môžem povedať, že naozaj prežívam „veľmi krásne roky života“. Kiežby trvali čo najdlhšie…

30. marec 2007 | Odpovedať

[4] Pjotr:

JuRoot, to vieš. To, čo je pekné, netrvá dlho. Neboj sa, príde ešte krajšie. Ono to je preto tak, lebo každý by mal mať na čo spomínať ;-).

31. marec 2007 | Odpovedať

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Rozprávanie o jednom ministrovi - aj o dvoch, keď bude treba – novší
Prečo ľudia chodia zamračení? – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.