Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Mastery learning - učenie do dokonalosti

Existujú rôzne spôsoby, ako (sa) učiť. Každému vyhovuje niečo iné, nuž mastery learning, anglicky to znie síce vznešenie, je učenie do dokonalosti. Či učiteľ, alebo učiaci sa môže tento spôsob aplikovať v podstate ihneď.

Budeme sa venovať učeniu do dokonalosti v tej všeobecnej rovine. Bude jedno, či si z toho niečo vezme učiteľ, či ktokoľvek iný, kto sa chce dačo naučiť.

V najbližšom rozprávaní budem uvádzať tretiu osobu – učiaceho sa. Kľudne to môže byť zmenené na tretiu osobu – učiaci.

Klasické ponímanie učenia sa

V klasickom ponímaní učenia sa ide o to, že človek sa dokáže naučiť len to, o čom je presvedčený, že sa dokáže naučiť. Na jedno má a na druhé nie. Tak to prebieha aj počas bežnej vyučovacej hodiny na slovenských školách. Žiaci sú rozdelení známkami na jednotkárov, dvojkárov, ... Preto napríklad aj učiteľ, keď skúša jednotkára, poskytuje mu viac času na rozmyslenie, dáva mu viac nápovedí a podobne. Za to štvorkár, päťkár dostane času málo a bez nápovedí učiteľa.

Tým sú žiaci porovnávaní medzi sebou a dochádza k nezdravému súťaženiu. U slabších jedincov môže dôjsť k psychickým ťažkostiam.

Mastery learning – učenie do dokonalosti

V mastery learning ide o to, že každý sa porovnáva len sám so sebou, so svojím doterajším výkonom. Lenže to ešte netvorí celý spôsob učenia.

Mastery learning je založené na rozdeľovaní učiva na menšie celky. Najprv sa určí, čo sa chce (musí) učiaci sa naučiť. Potom sa táto väčšia jednotka rozdelí na menšie časti. A tu nastupuje podstata mastery learning – učenia k dokonalosti.

Učiť sa treba jednotlivé malé časti dovtedy, kým ich daný človek nezvládne tak na 80, 90% (prípadne 100, 120, ...). Po každej časti nasleduje test, ktorý overí, či sa daná časť dobre u učiaceho sa zakorenila a či ju vie – či bol dosiahnutý cieľ vzdelávania. Ak cieľ nebol dosiahnutý, nasleduje korektívne učenie sa, ktoré dopĺňa to, čo sa človek učil doteraz. Keď už má veci naštudované znova, nasleduje test. Pokiaľ sa zistí, že cieľ nebol dosiahnutý, nastupuje ďalšie korektívne učenie sa.

Keď cieľ dosiahnutý bol (dosiahnutá dokonalosť (mastery) v danej jednotke), nasleduje sa ďalšou menšou jednotkou, ktorá nadväzuje na tú už naučenú tým istým spôsobom, ako na začiatku.

Priebežné testy sa nehodnotia, slúžia len na spätnú väzbu pre študujúceho, prípadne vyučujúceho, aby vedel nastoliť najlepšie opravné učenie. Hodnotí sa len výsledok, po celom roku (povedzme), čo učiaci sa z predpísanej látky ovláda.

Výhodou je, že každý sa naučí danú jednotku za iný čas, teda učenie si prispôsobuje svojej individualite. Aplikovať sa dá aj v hromadnom vyučovaní. Tam sa ale musia dané jednotky akosi ohraničiť, pretože za školský rok je potrebné prebrať toho viac. Nadväznosť látky to určite umožňuje.

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

09. august 2007, 23:15 Škola | Rozvoj osobnosti |

Komentáre k prečítanému článku – Mastery learning - učenie do dokonalosti

[1] tower:

raz na mne skúšali taký experiment, že som v 1–4 ročníku nedostal ani jednu známku, ale iba slovné hodnotenie. celkom zaujímavé, len škoda že neviem ako to pôsobilo na tých slabších spolužiakov…

no táto metóda by mi určite nevyhovovala. Nemám najmenší problém naučiť sa čokoľvek, ak mám dosť času, ktorý je pevne ohraničený „stresujúcou“ skúškou. v tebou opísanom systéme by som zlenivel a robil minimum.

tak isto si neviem predstaviť vysvetľovanie učiteľom, keď by bol každý na inej látke.

možno by sa to ale dalo aplikovať na nejakej menšej skupinke cca 8 žiakov vo výberovej triede….

10. august 2007 | Odpovedať

[2] JuRoot:

Podľa mňa je táto metóda celkom vhodná a spoľahlivá, keďže som si ju vyskúšal na vlastnej koži. To, čo Pjotr napísal, je možné vnímať časovo aj vo veľmi krátkom horizonte. Napríklad vhodným ohraničením je jedna vyučovacia hodina. Stanoviť si, čo majú žiaci (a môže to byť pokojne veľká trieda, príklad dám na záver) na konci hodiny ovládať a, pokiaľ to povaha učiva dovoľuje, postupovať opísaným spôsobom.

No a teraz ten môj sľúbený príklad: Trieda študentov na hodine angličtiny. Napríklad, bude ich 30, každý na rôznej úrovni zvládnutia jazyka. Cieľ: naučiť celú triedu (vrátane „slabých“ študentov) báseň v cudzom jazyku. Ako na to?

Na tabuľu sa napíše kompletný text a niekoľkokrát (repetitio est mater studiorum) študenti spolu s učiteľom čítajú z tabule text. Potom sa zakryje takmer celá básnička, okrem prvej časti (napríklad dva verše). Opät sa spoločne číta text, len ten, ktorý je viditeľný. Následne sa zakryje a niektorí študenti sú námatkovo preskúšaní. Tu je dobré ponechať najprv iniciatívu na triede, nech sa najprv predvedú tí, ktorí chcú, osmelia sa aj ďalší časom. (A na tých, čo si najmenej veria, zostane na konci najväčšia časť práce, o to viac stúpne ich sebadôvera keď zistia, že zvládajú kvázi náročné veci rovnako, ako „silní jedinci“ v triede.) Atď, postupuje sa Pjotrovým postupom do konca básne, keď ju prakticky celú a bezbolestne ovláda aj väčšia skupina ľudí, o ktorej by ste to na začiatku nepovedali. Potom je ten pravý čas vytiahnuť študentské preukazy a nechať si zapísať známku zadarmo. ;-)

10. august 2007 | Odpovedať

[3] Pjotr:

tower, ide o to, že kto zvládne učivo skôr a dokonale, tak si prehlbuje učivo ďalej. Je to náročné na prípravu učiteľa, ale zvyknúť by sa na to malo dať. Zvyšok za mňa dopovedal JuRoot.

16. august 2007 | Odpovedať

[4] Peťo:

Myslím, že táto metóda predpokladá motivovaného žiaka, resp. motivujúceho učiteľa.

22. august 2007 | Odpovedať

[5] Pjotr:

Peťo, áno, samozrejme. Veľmi dobrú poznámku si dal do pľacu.

Motivujúci učiteľ. Je to dosť široký pojem. Je to učiteľ, ktorý dokáže zaujať žiakovu pozornosť? Alebo je to taký učiteľ, ktorý dokáže u žiaka vyvolať záujem o učenie sa bez vyvolávania mimoriadnej pozornosti? Motivuje ho žiakovimi záujmami, alebo v ňom vytvorí záujem o učenie sa? Otázok je veľa a podľa mňa len komplexnosť prístupu to dokáže – mitovovať.

Ide ešte aj o tú vec, že vo väčšine prípadov sú žiaci motivovaní známkami, čo je nesprávne. A je náročné ich premotivovať na inú oblasť (samovzdelávanie), pokiaľ tomu samotní žiaci neprikladajú dôležitosť a užitočnosť. A tu vystupuje do popredia spolupráca školy a rodičov. Takže z toho vyplýva, že určitá vyučovacia metóda si vyžaduje súhru mnohých činiteľov.

Ale už som sa moc rozhovoril :-). Jednoducho – akákoľvek vyučovacia metóda vyžaduje motiváciu, či vnútornú alebo vonkajšiu zo strany učiaceho aj učiaceho sa.

23. august 2007 | Odpovedať

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Otec zabúda – novší
Sex pred alebo po uzavretí manželstva? – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.