Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Ha! A Je to tu!

Slovák kričí: „Američania sú hlúpi, nič nevedia. Ani to Slovensko nedokážu na mape nájsť!“ Skúste sa spýtať Slováka, či vie, kde ležia USA. Nájde. Skúste sa ho opýtať, kde leží Severná Karolína. Ani si neprdne. Zrejme, Slováčiska jedného ani nenapadne otvoriť Google. Tobôž vedieť, ako sa to povie po anglicky.

Slovenské školy neučia pre život, a domnievam sa, že okrem základných a stredných, ani niektoré vysoké (a ich časti) nie sú výnimkou.

Možno sa niekomu bude zdať, že som príliš vulgárny a nebude s tým súhlasiť, ale potrebujem to zo seba dostať priamo. Kľudne nesúhlaste, môj názor to nezmení. Zdá sa mi totiž, že sa naozaj učíme kopec hovadín – tým nevravím, že podstata spomínaných hovadín je nesprávna, skôr obsah daných predmetov.

Z Hájnikovej ženy som čítal každú druhú stranu, na Balzaca som si pripravil „bombu“. Nepamätám sa na jedinú hodinu dejepisu, zemepisu, slovenčiny a literatúry, na ktorú som sa skutočne tešil. Najlepšie predmety boli etická a telesná výchova. Občas to bola fyzika a chémia, keď sa robili pokusy a dostali sme vôňu vanilky.

Pre zrovnanie vedomostí: vanilínový cukor je niečo iné, ako vanilka. Vanilín (odtiaľ prídavné meno vanilínový) je totiž len esencia/aróma, pokým vanilka je priamo rastlina.

Vanilínový cukor - obal Vanilínový cukor (vanilka je niečo iné)

Kto si teda myslí, že si kupuje vanilkový cukor, asi sa mýli. Vanilka, ako korenina, je navyše jedna z najdrahších.

Mohol by som pokračovať cez umelú inteligenciu a neurónové siete pre odbor učiteľstva, čo je hudbou vzdialenejšej budúcnosti (u nás?), oproti takej zbytočnosti, akou je aktuálne veľmi žiadaný programovací jazyk Java. Však na čo? To by sme boli iba učňovkou.

Preto sa nemienim učiť jeden zo šiestich okruhov na bakalárske štátnice z informatiky, ktoré ma čakajú v máji 2007. Aj tak si ťaháme otázky zo všetkých, teda šiestich. Pokiaľ budem aspoň niečo vedieť z 5/6 okruhov a jeden totálne vynechám, musím prejsť.

Bohajeho, by som aj nadával, ale nepatrí sa.

Otázka pre bežného Slováka (nepoužívaj atlas, ani internet): „Raleigh je hlavné mesto akého amerického štátu?“

Otázka pre bežného Američana: „Budapešť je hlavné mesto akej európskej krajiny?“ Rozlúsknutie:

Záver si vie každý sám vyvodiť ;-).

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

05. december 2007, 17:15 Škola |

Komentáre k prečítanému článku – Ha! A Je to tu!

[1] stzq:

fuuu co ta tak nahnevalo? inak suhlasim nase skoly nas ucia kopec nepotrebnych veci.. potom clovek pride do praxe (pracovat) a uci sa znova.. naco som chodil 17rokov do skoly? jedine plus toho zabiteho zivota vidim v tom ze ma tam naucili citat a pisat a ze som si tam nasiel kopec priatelov :)

a neda mi to sem nedat ked si spominal sša (spojene staty americke) a vedomosti – http://www.youtube.com/watch?… podobne by to bolo na slovensku s tou severnou karolinou si myslim ;)

05. december 2007 | Odpovedať

[2] Pjotr:

stzq, nahnevať ma nič nenahnevalo ;-). Proste som mal náladu podať to takto, expresívne, aby to viac vyniklo.

Mňa naučila škola asi to isté, čo Teba. Aj keď je pár informácií, do ktorých by som sa dobrovoľne nepúšťal, no zišli sa mi. Ale je to mizivé percento.

To video je fakt dobré. Pridávam ho do článku.

05. december 2007 | Odpovedať

[3] JuRoot:

Práve nedávno som so spolužiakmi sumarizoval, čo mi dala škola. Prišli sme k jedinej veci: sociálnosť. Nie to, čím sa obháňa súdruh Robertko, ale vedomosť a najmä prax v bežnom žití. Informačne tam boli nejaké veci, ktoré sa mi zišli, ale ako tak nad tým premýšľam, išlo skôr o hodiny, ktoré sú zamerané viac na formovanie človeka pre spoločnosť a život, ako pre vedomosti a teóriu.

Škola ako taká mi teda nedala mnoho, viac ľudia v nej, vďaka ktorým sa človek posúva ďalej.

06. december 2007 | Odpovedať

[4] Pjotr:

JuRoot, výborné zistenie. Keď sa tak nad tým zamyslím, niečo pravdy na tom bude.

Zrejme sa ani nemusí hovoriť priamo o „nejakej“ škole. Možno by stačilo hovoriť o spoločnosti, kde sa človek učí novým veciam. A nemusí ísť priamo o školu.

Dovolím si tvrdiť, i bez nejakých hlbších analýz, že pokiaľ by človek vyrastal bez školy v podnetnom prostredí (Leonardo Da Vinci, ako príklad), tak by z neho mohol vyrásť často oveľa inteligentnejší človek.

Problém je v tom, že škola zaručuje aspoň čiastočne podnetné prostredie pre „každého“. Bez nej by sa selektovala skutočne len elita, čo by sa mohlo prejaviť na všeobecnej inteligencii. Preto školu beriem skôr ako prostriedok na naštartovanie a popohýnanie zvedavosti človeka, ako na vtĺkanie údajov.

06. december 2007 | Odpovedať

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Ako sa darebák magistrom stal – novší
Nevhodné pre deti: Rozhovor s Ježiškom – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.