Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Čo by mal každý vedieť o učiteľskej profesii

Mnoho ľudí si myslí, že učiteľovanie, teda učiteľská profesia je len sedenie na zadku do druhej poobede a následné nič nerobenie doma pred telkou. To je bohužiaľ omyl. Preto uvediem niekoľko dôvodov, prečo si to nemyslieť, prečo brať učiteľstvo ako plnohodnotnú profesiu.

Omyl č. 1: Kto nehádže lopatou, nevie pracovať

Toto myslenie väčšinou, ale nie je to pravidlo, ešte vládne u staršej generácie, pre ktorú sú tieto profesie (a hlavne počítačovo orientované) len obyčajným ničnerobením a sedením na zadku.

Majú na túto kritiku právo, samozrejme, pretože celý život prežili s pomyslením, že sa nič nové neobjaví. Lenže internet dal zmenám tak veľké obrátky, že staršia generácia to nie je schopná stíhať. A je logické, že kto sa nedokáže niekam včleniť, začne hľadať na tom negatíva.

Ale späť k téme.

Ide hlavne o to, že každá profesia je namáhavá. Či sa jedná o fyzickú (hádzanie lopatou) alebo duševnú prácu (programovanie). K tým duševným patrí aj profesia pedagóga.

Uvediem niekoľko dôvodov, ktoré robia učiteľstvo náročným povolaním:

denne pracuje aj s dvomi stovkami ľudí, ktorých musí mať pod kontrolou a ešte im otvárať nové obzory,
namáhanie hlasu spôsobuje rýchlo únavu – na to treba mať fyzickú kondíciu a samozrejme aj oddych,
príprava na hodiny zaberá niekoľko hodín denne, kým sa systém dostatočne dobre nezabehne. To zaberá „voľný“ čas,
snaha byť v dobrej nálade,
každý žiak/študent v triede je iná osobnosť, ktorá vyžaduje individuálny prístup.

Vedel by som si predstaviť odpovede ľudí, ktorí sa s učiteľskou profesiou dlho nestretli. Lenže tu sa jedná o dosť náročné oblasti sociálneho styku viacerých ľudí.

Myslím si, že u nás na Slovensku je ešte stále zakorenený bývalý režim, kedy bol učiteľ vnímaný inak. Časom sa to zmení, ale musí ešte dosť vody pretiecť. Učiteľská profesia, ako jedna z tradičných, je veľmi hlboko podceňovaná a zanedbávaná.

Ďalej uvádzané omyly budú úzko súvisieť s vymenovanými bodmi vyššie.

Omyl č. 2: Veď iba prídeš do triedy, sadneš si, povieš pár vecí a ideš preč

Ono to nie je tak celkom pravda. Učiteľ by sa mal po triede prechádzať kvôli pozornosti žiakov. Lenže ani to nie je všetko. Nedá sa len tak prísť do triedy a učiť. Na začiatku treba urobiť dojem prirodzenej autority. Neskôr treba v žiakoch vyvolať pocit bezpečia, že pri tomto učiteľovi nič nehrozí – žiadne podrazy, nefér hra, sadanie si na žiakov a podobne. Nakoniec nasleduje vlastné vyučovanie, čo nemôže byť len suché táranie látky. Ten prejav musí byť kultivovaný a primeraný veku žiakov.

Ešte tu je aj množstvo iných faktorov. Napríklad sebavedomie žiakov rastie a učiteľ s tým musí počítať. Musí vedieť, ako sa zachovať, keď žiak na hodine nadáva, vyrušuje, vykrikuje. To je veľmi náročná vec. Nedá sa jednoducho povedať, že ten žiak je zlý a len pre to mu dať z nejakého predmetu 5. Vtedy sa nedá len rozprávať učebná látka. Vtedy tam ide aj osobný kontakt. Ten kontakt nesmie byť príliš intímny, ale nesmie byť ani moc chladný. Žiak a učiteľ by sa mali dobre poznať.

Udržať tieto a mnoho ďalších faktorov pohromade a tak, aby sa z toho učiteľ nezbláznil, je miestami umenie.

Omyl č. 3: Učitelia majú prázdniny, za ktoré sú ešte aj platení

Možno to nie je vhodné zaradiť medzi omyly, ale nedá mi to. Niekoľko ľudí sa sťažuje na to, že učitelia vzhľadom na to, ako „málo“ pracujú majú aj prázdniny. Je to len vďaka klasickému slovenskému ja kozu nemám, nech ostatným zdochnú všetky. Ide len o nesprávne pochopenie učiteľovania.

Práca učiteľa, ako som už spomínal, vyžaduje celého človeka. Nasadenie duševnej činnosti na plné obrátky. Dvojmesačné prázdniny (lebo len cez ne sa dá podľa mňa dobre oddýchnuť) umožňujú učiteľom zregenerovať a vrátiť sa do potrebného zápalu pre učiteľstvo, ktoré sa za predošlých desať mesiacov mohlo vytratiť.

Ak niekto chce, aby jeho deti mali dobré vzdelanie, musí učiteľom dopriať dva mesiace prázdnin. Bez toho to bude len nadávanie na učiteľov. A tí sa potom môžu odvďačiť tým, že deťom nedajú to, čo si zaslúžia.

Mnoho učiteľov cez prázdniny vedie rôzne záujmové krúžky, alebo pripravuje zaujímavé materiály pre žiakov do budúceho roka. Prázdniny sú aj vysedávanie, no to je len krátkodobé (samozrejme potrebné). Cez prázdniny sa všetko v hlave dobre uloží a do nového školského roka ide človek s plným nasadením. Aj hlas si oddýchne, aj duša.

Preto si myslím, že učiteľstvo je potrebné vnímať komplexne. Nie len ako sedenie za katedrou a skúšanie „zlých“ žiakov.

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

10. apríl 2007, 20:21 Komunikácia | Robota | Škola |

Komentáre k prečítanému článku – Čo by mal každý vedieť o učiteľskej profesii

[1] iawen:

Súhlasím s Tebou a čím bližšie som k profesii učiteľa, tým väčšmi si vážim učiteľov, ktorí ma učili a ktorí to s nami, so „zlými“ žiakmi, vydržali a nevzdali sa a ukázali nám, čo je správne. Dodnes mám pekné spomienky na hodiny NOSky, alebo na telesnú s našim Braňom(mimochodom, teraz je primátor LH) a najviac na literatúru s našou vždy super upravenou a najkrajšie obliekajúcou sa pani profesorkou Halahijovou. Ona v tom mala systém a to sa mi páčilo. Je pre mňa vzorom. A viem, že aj ona strávila množstvo voľného času, aby nám mohla odovzdávať to najdôležitejšie. Chcem aj ja byť dobrou učiteľkou, na ktorú možno takto isto budú niekedy nejakí žiaci spomínať len v dobrom;-)

10. apríl 2007 | Odpovedať

[2] JuRoot:

Aj keď ja som z väčšej časti študent, nejaké menšie skúsenosti s učením iných mám. Čiuž je to vedenie krúžku (tvorba www stránok & informatika pre stredoškolákov) alebo jedna hodina biológie, ktorú som mal „odučiť“ sám.

Pjotr má absolútnu pravdu – príprava na to všetko je náročná, a nie je to desať minút, ani hodina. Prinajlepšom dve, keď nechcem pred tabuľou predviesť nepodarenú kultúrnu vložku. A aj samotný priebeh hodiny dá zabrať, po jednej 45minútovke som musel predýchavať asi 3 hodiny, kým bolo všetko OK.

Čo sa týka prázdnin, odporcom často uniká, že kým v iných povolaniach si môžu dovolenku vybrať (v rámci možností) kedykoľvek, učitelia nemôžu. Teda, môžu, ale len v súrnych prípadoch a musia si to odpracovať práve počas prázdnin. Takže 2 mesiace voľna je len povrchný pohľad…

A nakoniec ohľadom „veď len prídeš do triedy,…“. Nech to skúsia. Nech skúsia „len“ prísť do triedy a začať rozprávať. Ale nech si zoberú aj nejakú ochranu na citlivé časti tela. Rozprávať vie každý, aj papagáj. Ale učiť, vzdelávať a odovzdať to, čo učiteľ chce nie je o čítaní poznámok z papiera alebo recitovaní nabifleného textu znudenému davu. Niekedy je aj výhrou, keď znudia. Lebo ak naopak, začnú žiaci vyskakovať a robiť blbosti, vtedy je to už naozaj ťažké a hlavne nebezpečné. Ako po fyzickej stránke, tak po stránke kolektívu a najmä vzťahu žiak – učiteľ. Kto si raz neustrážil, neustráži nikdy. Žiaci budú skúšať, kedy povolí. Ak povolí, poznajú mieru a útočia priamo. Na to pozor!

Trochu som sa síce rozpísal, ale zhrniem: plne súhlasím s týmto článkom. Podľa mňa si skutoční učitelia (úmyselne formulujem tak, aby som vynechal niektorých, ktorí si „privyrábajú“ učením, pričom nemajú najmenšej chute robiť to, čo cítiť aj pri výklade) zaslúžia uznanie a úctu. Je to náročné a z veľkej časti aj rizikové povolanie. A na zadku sa tam sedí pár sekúnd, kým sa učiteľ podpíše do triednej knihy…

10. apríl 2007 | Odpovedať

[3] Pjotr:

iawen, máš dobrý vzor ;-).

JuRoot, k tej nude by som mal menšiu výhradu ;-). Ide o to, že keď zaujmeš rozhľadom, ľahkosťou vyjadrovania, nejakým vtipom – ak jednoducho upútaš žiakov v dobrom, ani väčšia aktivita nie je odveci. Práve naopak, prospieva, pretože aktívni žiaci môžu učiteľovi pomôcť viesť hodinu.

11. apríl 2007 | Odpovedať

[4] JuRoot:

Pjotr, mal som skôr namysli situáciu, keď sa nepodarí upútať pozornosť a žiaci si robia, čo chcú. Ale v podstate máš pravdu, keď zaujmeš v dobrom, máš vyhraté. Aspoň čiastočne ;-) .

11. apríl 2007 | Odpovedať

[5] Pjotr:

JuRoot, no, tak to je najhoršie v takej situácii, akú opisuješ.

Kedy myslíš, že žiaci robia, čo si zachcú a nepočúvajú učiteľa? Myslíš, že je to učiteľom, či rodičmi? Asi aj aj, však?

11. apríl 2007 | Odpovedať

[6] JuRoot:

Pjotr, podľa mňa na to môžu mať viacero dôvodov. Ako sám spomínaš, zodpovednosť za to môže mať rodič (napríklad nesprávnou výchovou, podrývaním autority učiteľa alebo, dnes čoraz častejším úkazom, keď presvedčí dieťa o tom, že nech študuje akokoľvek, peniaze rodičov všetko zariadia a bude mať aj neskôr „pokojný“ život), učiteľ (tu môže pochybiť príliš voľným, alebo naopak, príliš tvrdým prístupom, či jednoduchým úkazom, že si nedokáže stáť za svojim slovom), občas sa môže vyskytnúť žiak s poruchami správania, ktorý tak „rozhádže“ celú triedu.

Príkladov by mohlo byť mnoho. Aj preto je učiteľstvo podľa mňa veľmi náročné, lebo zvládnuť všetky decká v triede a niečo ich aj naučiť, aby neskôr pri skúškach (písomky, Monitor, prijímacie skúšky, maturity, alebo čokoľvek, čo ešte MinEdu vymyslí) podali čo najlepší výkon, samozrejme, bez cudzej alebo nedovolenej pomoci.

11. apríl 2007 | Odpovedať

[7] gabika:

Byt ucitelom je dost tazke v tejto dobe – som treti rok v skolstve, ale pokial to pojde takto dalej s detmi, neviem, ako vydrzim do dochodku. O deti nemaju zaujem predovsetkym rodicia, nechodia na rodicovske zdruzenia, nezaujimaju sa o svoje deti…. Ziakom je jedno ake budu mat vysvedcenie, ci prepadnu, alebo nie…. Vobec nemyslia na buducnost a ked sa ich snazime namotivovat, povedia, ze im je to jedno….

Ucitelovanie je naozaj tazke v tejto dobe.

28. december 2007 | Odpovedať

[8] Pjotr:

gabika, som veľmi rád, že si prispela svojim postrehom. Myslím si, že rodičia nemajú záujem o svoje deti predovšetkým z jedného dôvodu: peniaze.

Nie preto, že by peniaze nemali, ale preto, že za školu nemusia platiť. Pokiaľ by musel rodič zaplatiť školné 30 tisíc ročne, asi by si rozmyslel, kam dieťa dá do školy. Zrejme by to malo dopad aj na záujem o žiakove výsledky.

Okrem toho, že chcem byť učiteľom, venujem sa aj veciam, ktoré mi zabezpečia väčšie príjmy.

Ale hlavne bojuj a nevzdávaj sa :-). Bez boja nie je žiadna bitka vyhratá.

28. december 2007 | Odpovedať

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Tajomstvo zatvorených dverí – novší
Zaujímavý pohľad z druhej strany – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.