Bol raz jeden študent, volajme ho Karolko, ktorý mal odvahu podať si prihlášku. Prihlášku na vysokú školu. I dostal sa študovať tam, kde chcel.
Päť rokov ubehlo sťa voda, Karolko sa stihol počas školy i oženiť. Na začiatku to bol chlapisko ako hrom. Sám sa za takého pasoval. Všade, kde sa pohyboval, vykladal, že on je majster na všetko.
Predtým svaly, teraz brucho rastie. Nuž, nie podľa vzhľadu chcel by som hodnotiť. Budem sa venovať jeho účinkovaniu na univerzite z pohľadu študenta na študenta. Sme si predsa konkurencia a jeho neschopnosť dokončiť školu nahráva mne. Problémom je, že zrejme školu dokončí. A to sa mi zdá divné.
Ako môže niekto nechodiť do školy na cvičenia (a prednášky), potom príde počas skúškového do kabinetu vyučujúceho a skúšku dostane? Ako môže niekto na štátniciach z pedagogiky a psychológie písať prípravu dve hodiny (15 minút je normálny čas) a nenapísať nič? Potom ledva ledva Karolko preliezol s pomocou skúšajúcich.
By som vyhodil takých študentov, nie to im ešte dal titul, ktorý koniec koncov aj tak nič neznamená. Nech si ktokoľvek nosí akýkoľvek titul a kdekoľvek, mne je to v podstate jedno. S každým sa má jednať ako s človekom.
Spomínaný model študenta darebáka – Karolko – sa zrejme nachádza na každej škole v počte viac ako jeden.
Ďalším modelom študenta darebáka je Jano Príživník. Tento typ študenta sa prisáva na úspešne študujúcich a využíva ich na riešenie svojich vlastných problémov za odmenu typu: čokoláda, cukríky, ... Je to síce pekné, že aspoň na niečo sa zmôže, ale treba si uvedomiť, že čokoláda nie je adekvátnym ohodnotením pomoci. Pokiaľ dokáže stredoškolský študent zaplatiť seriózne peniaze za čas venovaný jemu doučovaním, prečo by to nedokázal aj ten vysokoškolský?
Najprv buďme kamaráti, potom mi urob tento príklad. Neskôr ti dám čokoládu. Z tej čokolády nakoniec ostane len výkal.
Minule mi písala jedna spolužiačka, nebudem menovať, ktorá mala opravnú skúšku z matematickej analýzy e-mail s podobne znejúcou požiadavkou: „počúvaj, chcela by som ťa o niečo poprosiť.. viem, že to už máš dávno za sebou.. ale my nemáme ešte matematickú analýzu 3 a máme tu nejaké príklady, ktoré dal učiteľ.. a on dáva stále tie isté.. a s niektorými si nevieme dať rady.. nekukneš nám na ne?“
Čo by ste urobili vy?
Neurobil som nič iné, len odpísal, že všetko nájdu v prednáškach a neposielal žiadne riešenia a postupy. Poslal som len výsledky. Síce sa na mňa teraz mrzko pozerajú, ale mám pokoj. Urobte aj vy tak, pokiaľ vám za to neponúkajú odmenu hodnú vášmu úsiliu. Len vtedy budete mať záruku, že vás nebudú zneužívať – pýtajte si za vaše úsilie peniaze. Kamaráti môžete byť aj tak, to sa nedá zaplatiť.
Takýto ľudia potom vylezú zo škôl a idú umývať zadky batoľatám do zahraničia.
Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu
09. december 2007, 22:25 Krásy života | Škola |
Veru, opäť si trafil hlavičku po klinci. Čo sa týka rôznych odmien za pomoc, vždy len žartujem, že keby som mal v jeden večer vybrať všetky pivá, čo mi niekto „dlhuje“, tak sa preberiem s otravou alkoholom na druhý deň. Ak vôbec… Ale o inom som chcel.
Niekedy je lepšie nechať študenta prejsť skúškou, ako držať ho ešte dlhšie na škole. Veď aj pre vyučujúcich to musí byť úľava… Podľa mňa by sa mal skôr sprísniť výber ľudí na školy. Tie si hľadia po peniazoch za každý kus (čítaj: študenta) a na prijímačkách div že nezoberú aj upratovačku, ktorá prišla vysypať koše. Pamätám ešte, ako sa spomína na vysokú školu ako na niečo, kam sa dostanú len tí, ktorí naozaj potrebujú a chcú vedieť viac než typický priemer. Len dnes je to viac biznis (poplatky, poplatky, poplatky) a vysokoškolský diplom sa stáva formalitou podobne ako občiansky preukaz v 15tke. Škoda.
10. december 2007 | Odpovedať
JuRoot, je pravdou, že školy ťahajú študentov hlavne kvôli peniazom. Na tom nevidím nič zlé, peniaze treba, hlavne školám. Lenže problém nastáva vtedy, keď ostanú všetci študovať. A to „vďaka“ tomu, že nikomu sa tých darebákov nechce vyhádzať.
Myslím si, že právo študovať má každý. A je na každom, ako ho využije.
Ako spomínaš, už prijímacie pohovory by mali selektovať kto má na štúdium a kto nie. Napríklad vo Švédsku (a zase to prekliate Švédsko) berú na pedagogické školy len tých, ktorí úspešne prejdú na prijímačkách cvičným vyučovaním – prijímaný dostane triedu, ktorú má povedzme 45 minút odučiť, skúšajúci ho pozorujú. Podľa jeho schopností si viesť v tomto je buď prijatý, alebo nie. Samozrejme k tomu ešte ide na testy vedomostí.
Buď sa budú VŠ posudzovať z pohľadu prijatých študentov – vtedy budem rád hovoriť, ako to je naozaj, alebo sa budú VŠ posudzovať z pohľadu absolventov, vtedy nemám nič proti a školu mienim len vychvaľovať.
10. december 2007 | Odpovedať
ja mam len jednu otazku preco sa Karolko nevola napr. Jozko? :D
18. december 2007 | Odpovedať
stzq, môže sa volať aj Jožko :-D. Každý si môže dosadiť za popisovaného Karolka kohokoľvek. To, že to má súvis so skutočnosťou je čistá „náhoda“ :-D.
18. december 2007 | Odpovedať
Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.
Páni profesori, páni docenti, povinne si prečítajte – novší
Ha! A Je to tu! – starší
![]()
Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.
ISSN 1337-5490
|
Sieťook píše Peter Druska
|
RSS kŕmenie
|
Inzercia a reklama
|
Prehlásenie o prístupnosti
|
Pravidlá tvorby prístupných webových stránok
|
Pravidlá diskutovania
|
Privacy (EN)
Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.
Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.