Sieťook

Bez servítky na klávesnici

Ako sa bránime pri náročných životných situáciach

V živote človeka príde mnoho situácií, kedy zahajuje obranný postoj. Je to väčšinou v prípade náročných životných situácií, na ktoré každý reaguje inak. Práve o obranných mechanizmoch, obranných frustračných mechanizmoch, si dnes povieme niečo viac.

V podstate ide o zachovanie rovnováhy duševného zdravia človeka. Preto ak niekto reaguje podobným spôsobom, ako si o chvíľu povieme, nie je to samoúčelné a so znalosťou tohto javu budete môcť ľahšie odstrániť prekážku, ktorá vyvolala danú reakciu.

Obranné frustračné mechanizmy – šesť základných

1) agresia: Priamy alebo nepriamy útok na prekážku, ktorá stojí v ceste pri dosahovaní určitého cieľa. Jednoducho: pokiaľ na vás niektor skričí, asi to bude preto, že ste sa stali prekážkou, nie preto, že dotyčný kričiaci je nebodaj zlý. Hlavne si to netreba brať osobne.; Snaha o preváženie správania sa agresívneho útočníka ešte agresívnejším, hoc aj pozitívnym správaním, len útok zosilní. Dôležité je pochopenie daného správania a odstránenie jeho príčiny.
2) rezignácia: Väčšinou rezignuje človek, ktorý prežil nejakú náročnú situáciu a nezvládol ju. Samozrejme to súvisí s odolnosťou človeka voči negatívnym záverom konania a so zdravým sebavedomím.; Rezignácia mnohokrát pôsobí demotivujúco, pokiaľ sa jedná o člena tímu, ktorý musí (ako celok) dosiahnuť určitý cieľ. Napríklad ak mužstvo prehráva a všetci okrem jedného majú chuť to zvrátiť, tak ten jeden, ktorý rezignoval, dokáže nahlodať celkovú morálku mužstva.
3) kompenzácia: Tento mechanizmus stojí na princípe pocitu menejcennosti, kedy sa nedosiahnutý cieľ kompenzuje nižším cieľom, ktorý je možné dosiahnuť (narozdiel od toho vyššieho).; Preto sú veľmi dôležité čiastkové ciele, ktoré vedú k dosiahnutiu toho hlavného a nepovedú až k nutnosti obranného zákroku.
4) racionalizácia: Človek sa snaží dokázať sebe i okoliu, že príčina neúspechu nie je v ňom samom, ale v nejakej vonkajšej, často vymyslenej príčine. Daný človek si neprizná chybu, čo je samozrejme nesprávne.; Ak chcete dosiahnuť vytýčený cieľ, je nutné svoje chyby opravovať s vedomím, že sú to práve vaše chyby. Hlavne pri tom myslite na dosiahnuté úspechy.
5) identifikácia: Veľmi zaujímavý mechanizmus podobný správaniu sa netopiera v jednej z ezopovych bájok – netopier sa priklonil vždy na stranu skupiny zvierat, ktorá víťazila (raz vtáky, raz cicavce).; Jedinec, ktorý nedosiahol vytýčený cieľ sa stotožňuje so skupinou, ktorá daný cieľ dosiahla. Známe je tiež prevracanie kabátov pri zmene politického režimu.
6) únik: Človek uniká z napätia do inej činnosti. Miesto snahy dosiahnuť žiadaný cieľ je vybraná iná činnosť, ktorá v podstate cieľ nemusí obsahovať. Zavše sa to končí pri snívaní a stavaní vzdušných zámkov. Horšie je, keď to skončí pri alkohole, drogách, ...; Lepšie je, keď sa nahromadené napätie z neúspechu uvoľní v športovej aktivite. To je to najlepšie, čo sa v tomto prípade dá urobiť.

Jedenásť ďalších obranných frustračných mechanizmov

1) projekcia: Pri tomto mechanizme sa jedná o uvaľovanie viny na niekoho iného. Napríklad žiak často váľa vinu na učiteľa pri vlastnom neúspechu. Ja za to nemôžem, počuť dosť často z úst každého z nás. Dôležité je uvedomiť si, či skutočne človek sám za to nemôže.
2) sublimácia: Uvoľnenie psychického napätia vyvolaného nedosiahnutím vytýčeného cieľa únikom k vyšším princípom v myslení. Napríklad utiekanie sa k náboženstvu, k mystike, ... Prenechávanie viny vyšším bytostiam, ktoré sa o vec už nejak postarajú.
3) potlačenie: Reakcia, kedy zabúdame na nedosiahnutie cieľa, neuspokojenie potreby.
4) somatizácia: Prenos psychického napätia do telesnej oblasti – vysoký krvný tlak, ... Meditáciou a uvoľnovaním tela a mysle sa dá tento jav znížiť, ba aj odstrániť.
5) stereotypizácia: Orientácia na istý meravý prístup ku skutočnosti a na spôsoby správania, ktoré nie sú adekvátne k situácii (strnulosť).
6) regresia: Únik z napätej situácie pri nedosahovaní cieľa k vývojovo neprimeranému správaniu, únik do minulosti, do spomienok.
7) transgresia: Je opakom regresie. Napríklad sa môže jednať o predčasný strach mladého človeka zo smrti.
8) reštrikcia: Unikanie od ťažkostí pri nedosahovaní cieľa obmedzovaním seba samého, odťahovaním sa, podlízavosťou.
9) vykupovanie sa: Výhovorky, sebatrestanie sa, ktoré však nie sú zamerané na dosiahnutie cieľa, ale súvisia so snahou uvoľniť sa z nedosiahnutia cieľa.
10) popretie: Potlačenie významu pôvodného cieľa, ktorý sa nepodarilo dosiahnuť. Človek sa správa, akoby sa nič nestalo a žiadna prekáža akože neexistuje.
11) vytváranie reakcií: Človek sa správa navonok presne opačne, ako sa mu vnútorne žiada správať. Napríklad sa tvári ľahostajne, no vnútri ho zožiera ťarcha neúspechu.; Pokiaľ sa človek správa odhodlane cieľ dosiahnuť a vnútorne sa trápi nad tým, cieľ sa môže podariť dosiahnuť. Platí to preto, lebo vždy jedna strana mince vyhrá: buď vnútorné reakcie, alebo vonkajšie.

Chtiac nechtiac, znak dospelosti?

Vyššie vymenovanými mechanizmami sa bránime podvedome preto, že sme sa to počas nášho života naučili. Každý človek má vypestované iné spôsoby obrany. Ide o to, aby sa tie vyššie vymenované eliminovali, pretože vo väčšine prípadoch nejde o správnu reakciu na záťažovú situáciu.

Človek sa stáva dospelým len v určitých prípadoch, pretože dospelosť vekom nie je ohraničená. Psychológovia síce tvrdia, že áno, a že sa delí na niekoľko etáp, lenže byť dospelým neznamená mať 25 rokov. Ako Qark poznamenal v jednom komentári, človek sa stane dospelým vtedy, keď si plne začne uvedomovať svoje činy. Ale to je presne stav, kedy nepoužije ani jeden z vyššie pomenovaných obranných frustrašných mechanizmov a znamená to, že jeho odolnosť voči záťaži je na dobrej a zdravej úrovni.

Odolnosť voči záťaži sa dá trénovať a vtedy je dobré mať na pamäti tri body:

disciplína,
sebakázeň,
schopnosť vyrovnávať sa so stratami.

Páčil sa článok? Hlasuj kliknutím tu pošli na vybrali.sme.sk

05. september 2007, 14:43 Rozvoj osobnosti |

Komentáre k prečítanému článku – Ako sa bránime pri náročných životných situáciach

Možnosť komentovať bola zrušená. Viac sa dozviete v článku o tom, prečo som tak učinil.

Volám sa Peter Druska a nehanbím sa za svoj názor.

Listuj článkami

Pre.ple.sk slovenského webu – novší
Zastavte to šialenstvo v školách! – starší

Výborné čítanie

Dobré knihy

Počúvam rád

Kategórie

Surf.sk

Podpor aj Ty Sieťook. Ak ho čítaš rád, kliknutím ho odporučíš väčšiemu množstvu ľudí.

Čítanie

Sieťook RSS

Vyhľadaj

Štatistiky

Priania

Doplňujúce informácie

Zaslaním komentára pod ľubovoľný článok súhlasíš s jeho zverejnením bez akejkoľvek odmeny zo strany majiteľa stránok a s plným uvoľnením v prospech webu Sieťook. V prípade nevhodnosti môže byť komentár zrušený, či skrátený.

Obsah Sieťooku je majetkom jeho majiteľa.